Má zmysel pokúsiť sa niečo zmeniť?

Blíži sa obdobie, ktoré si uvedomujú skôr politicky orientovaní občania, a kedy členovia strán uvažujú o svojich kandidátoch do parlamentných volieb. Koho však vlastne tieto strany vyberajú? Lídrov, spoločensky známe osobnosti, finančne zabezpečených alebo aj rádových občanov, zapálených pre dobrú vec?

Každá strana je poznačená svojou minulosťou, má nálepku, pre ktorú sa radí do určitej skupiny a pre ktorú ju ľudia volia alebo naopak nebudú voliť. Aj strana KDH má svoju nálepku, svoje prešľapy, pády, negatíva, no napriek tomu je stále na politickej scéne, zastrešuje svoje nemenné hodnoty, vďaka čomu sústreďuje okolo seba svojich sympatizantov. To, čo sa v politických stranách mení, sú ľudia. vymenila sa generácia a sám som sa ako relatívne mladý človek stal členom strany, ktorá má reálnu predstavu o budúcnosti Slovenska a ktorá je kresťanská. Prívlastok „kresťanská“, práve túto nálepku si lepí už takmer každá jedna strana, ktorej zástupcovia sa vedia biť do hrude a vyznávať kresťanské náboženstvo aj napriek tomu, že ich skutky a činy nemajú s hodnotami kresťanského života nič spoločné.

Prečo však chcú byť kresťanmi alebo označovať sa tak? Myslím si, že preto, lebo nás je stále väčšina a napriek tlaku okolitých národov si svoj poklad, našu vieru, strážime. Túto masu ľudí sa snažia ovládnuť všetky strany, aj také, ktorých hodnotový rebríček sa v podstate s tým kresťanským nezhoduje. Aké sú však správne hodnoty? Ja osobne by som medzi nich v prvom rade zaradil vieru v Boha, ktorý  jediný dokáže človeka správne usmerňovať. Jeho nemenné prikázania nám pomáhajú pochopiť lásku človeka k človeku, vážiť si každý život, vnímať správne rodinu ako stavebnú jednotku spoločnosti, domáhať sa spravodlivosti, pomáhať slabým, pozor nie lenivým a darmožráčom.

Slovenský parlament má 150 poslancov. Volili ich slovenskí voliči s dôverou, nádejou na lepší život. Osobne som z väčšiny z nich sklamaný. Pri sledovaní televízie sú medzi prvými príspevkami kauzy politikov, mafiánstvo, zábery na ľudoprázdny parlament pri schvaľovaní nejakého zákona.  Kde sú zvolení politickí hrdinovia, od ktorých voliči očakávajú riešenie problémov, akými sú vysoká nezamestnanosť v niektorých krajoch, okresoch, problematika rómskej menšiny, zaostalé zdravotníctvo, školstvo, dediny bez kanalizácie, s rozbitou cestou, problémy obyčajných ľudí…? Vďaka nezodpovedným poslancom si aj ostatní vyslúžili nálepky ako: klamár, lenivec, podrazák, špinavec. Necítia títo politici zodpovednosť voči svojim voličom, ktorí im verili ? Má zmysel chcieť kandidovať za poslanca, ak mi “prischne ” nálepka mojich predchodcov? Zaslúžia si všetci poslanci takéto negatívne nálepky? Verím, že sú v parlamente poslanci, ktorí svoje funkcie vykonávajú zodpovedne a spravodlivo.

Nie som typ človeka, ktorý má tendenciu nadávať a sťažovať sa.  Zaradil by som sa medzi tichých pozorovateľov a k reálnym a racionálnym riešiteľom problémov. Aj napriek tomu, že moji rovesníci utekajú „kadeľahšie“, ako mladý muž  mám skutočnú nádej, že aj na Slovensku sa dá slušne žiť, chcem si tu založiť rodinu, zabezpečiť bývanie, zmeniť niečo k lepšiemu, začať však v prvom rade od seba. Zodpovedne a príkladne, hoci v skrytosti, bez hluku sa približovať k cieľu, pre ktorý sa aj niektorí slovenskí poslanci rozhodli stratégiu strany napĺňať.

A čo sa týka konkrétne KDH, to má pred sebou ťažký výber, v nasledujúcich mesiacoch budú určite padať veľké ale aj malé či neznáme mená, no vieme zaručiť, že konečný zoznam bude kvalitný a voliči si budú mať z čoho vybrať, preto sa treba v tento čas modliť a dúfať, že strany vyberú kandidátov, ktorú budú hrdinovia nie len východného ale aj celého Slovenska. V hlave mi ostáva už len jediná otázka: „ Ísť do toho?“