Neobťažujte ma, prosím.

Mením miesto pobytu, tak som navštívil T-com a dal si zaviesť internet. Pýtam sa priateľky, či aj TV, keďže ja televízor roky nepozerám. „Hej, aspoň nejaké dokumentárne kanály.“ Tak som objednal najmenší balíček, ktorý predmet záujmu obsahoval.

„Dáme Vám väčší balíček na 3 mesiece za tú istú cenu.“

„Dobre.“

“Za TV mi zaplatíte 40€, o pol roka Vám ich vrátime.”

“A to už prečo?”

“Aby sme si boli istí, že službu naozaj chcete.”

“Veď preto som asi tu, nie?”

Od toho času mi chodia každý mesiac sms-ky: „Vystavili sme Vám faktúru na cenu…“ Veď ja viem, faktúra mi chodí mailom. Po jej zaplatení mi príde ďalšia esemeska: „Ďakujeme Vám, za úhradu faktúry…“ Prečo mi ďakujú? Snáď je to normálne, keď objednávateľ zaplatí za služby, či nie? Asi nie celkom, ako živnostník mám pravidelne problém s neplatcami. Hlavne firmy, bežný občan príde aj sám, aby zaplatil.

Po troch mesiacoch mi prišla esemeska: „Ak nepožiadate o balíček služieb nižšej úrovne, budeme Vám naďalej dodávať súčasnú službu, ale v príslušnej cene”. A číslo. Volajte. Tak volám. Na druhej strane automat. Stlačte jednotku, stlačte dvojku, mobilné služby, nemobilné služby, ale žiadna TV, Stláčam dvojku, pre istotu dva krát. “Stlačili ste nesprávne tlačítko, pre návrat do vyššej úrovne stlačte krížik.” Zavesujem a idem si to vybaviť do klientského centra T-comu. Však je to len 30 km a ja mám na takéto kraviny kopu času.

„Dobrý deň, mám takýto problém: obťažujete ma.“ Pani zdvilhla zrak od klávesnice počítača a v jej očiach sa zračil otáznik.

„Nemyslím Vás osobne. Viete, objednal som si M-ko, Vy ste mi dali L-ko na 3 mesiace. Predpokladal som, že po uplynutí obdobia mi automaticky obmedzíte počet programov, bez toho, aby som sa sem musel unúvať.“

„Ale zmluvu ste robili s kolegom.“

„???“ Teraz som sa spýtavo pozrel ja.

„Myslel som si, že robím zmluvu s T-comom a nie s kolegom. Som dobre v predajni T-com?“ pomyslel som si. Nakoniec sme to vybavili k mojej spokojnosti.

„Ešte máte nejaké požiadavky?”

„Áno. Neposielajte mi esemesky o faktúrach. Kde by sme zašli, keby ma každý dodávateľ bombardoval esemeskami za každú vystavenú faktúru. Obťažuje ma to.“ Pani si na pomoc musela zavolať kolegu, ale podaril sa jej aj tento husársky kúsok a ja som odchádzal v presvedčení, že mám vyhraté.

„Ďakujem pekne a prajem pekný deň.“

Pani si to zlízla,viem byť niekedy tvrdý. Ale čo na nich platí? Tie isté, ba horšie metódy používajú oni na zákazníka.

Keď už riešim takéto zbytočnosti, zastavujem aj v Orangei a žiadam to isté. Tí mi už roky žerú nervy s podobnými kúskami. „Veď ja viem, že ste mi poslali faktúru, našiel som ju v poštovej schránke. Aj som zaplatil. Viem, veď nie som dementný.”

„Ale faktúru Vám budeme posielať mailom.“

“Akú to má súvislosť? Sú tieto služby navzájom viazané?“

„Nie, máte to urobené.“ Popri tom všetkom mi chceli vnútiť niečo, čo si neželám. Bez slova som odišiel.

Na ďalší deň mi prišla sms, že T-com ďakuje za moju návštevu klientského miesta a dúfa, že som bol so službami spokojný. Keby vedeli, čo som riešil, nikdy by neposlali nič podobné. Čakal som, že ďalší deň zavolá chlapík a položí mi 4 otázky ako boli uspokojené moje požiadavky. Ale nezavolal. Zavolal niekto celkom iný.

„Huťa, dobrý deň prajem.“

„Tu je Pavel Novák, agentúra VOX. Robíme prieskum a položíme Vám 4 otázky ohľadom politických strán. Prieskum je anonymný..“

„To je naozaj škoda, ale už som sa predstavil. Dovidenia pán Novák.“

V priebehu 2 mesiacov mi volali už asi 6 krát z nejakého registra obchodných spoločností a za mierny poplatok mi chceli vnútiť zvýšenie záujmu o moju jednoosobovú firmu. Máte rozum? Veď už teraz ledva stíham. Sú neodbytný. Rozhovory si nahrávajú. Neviem síce načo, lebo keby si vypočuli ako som ich 6 krát poslal niekam, určite by už nevolali. V jednom telefonáte som tri krát zopakoval, že nemám záujem… Nemám záujem. Nemám záujem.

Google chce roky vymámiť odo mňa moje telefónne číslo. Ešte to by mi chýbalo. Skúša na mňa všetko možné aj nemožné. V poslednej dobe jeho záujem pohasol, tak predpokladám, že už ho majú z nejakého iného zdroja.

Dnes mi niekto volal, ja som zodvihol a v slúchadle hrala hudba. “Hm, takú mám rád.” Chvíľu som počúval v domnení, že mi snáď niekoho prepoja. Hrala len hudba. Asi mi chcel niekto spríjemniť deň. Týmto neznámemu ďakujem.

Niekedy sa stane, že mi niekto volá, ja zodvihnem a z telefónu na mňa začne hovoriť robot. Je naozaj nezastaviteľný…

To už Vám načisto preskočilo?

Prosím Vás nevolajte mi v podobných záležitostiach. A už vonkoncom nevolajte v pracovnej dobe. To nemáte celý deň čo robiť? Skúste robiť niečo užitočné, ak aj nie, hlavne ma neobťažujte. Ja pracujem! Používajte telefón je na telefonovanie, nie na obťažovanie.

Lenže tento problém má viac rovín. Mnohých týchto „aktivistov“ platím z mojich peňazí. Platím ich za obťažovanie. A problém nemenej vážny: Kde sú hranice, kedy firmy robia službu zákazníkovi a kde je hranica, kedy zákazník slúži biznisu. Vstúpili sme do doby, ako povedala hlava pomazaná, kde ľudské práva nemôžu byť nadradené obchodným záujmom.