Horí Chrám Matky Božej v Paríži

Publikované 15.04. 2019 o 22:19 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Volal mi syn: „Otec, už sa to začalo!“

„Čo sa začalo?“

„Zaútočili na Chrám Matky Božej v Paríži…!“

Bolo 21,43 v pondelok 15. apríla 2019. Pozerám, čítam, neverím! „Známa parížska katedrála Notre Dame horí. Túto ikonu Paríža z neznámych dôvodov zachvátil požiar…“

Z neznámych dôvodov. Z neznámych dôvodov? Naozaj z neznámych dôvodov?

Však si prečítajte noviny. Pozrite TV. Ťuknite na internetvé adresy.

Kúdoly dymu, vychádzajúce zo strechy 850-ročného Chrámu Matky Božej v centre Paríža, ktorého výstavba trvala od roku 1163 do roku 1345, centra francúzskeho, európskeho i svetového katolicizmu nemôžu byť ničím iným ako Božím prstom. Možná príčina požiaru zatiaľ nie je známa a oficiálne ani nikdy známa nebude.

Jedno je však isté: „hrozná“ udalosť, ako ju pomenovala parížska starostka Anne Hidalgová, zapadá do konceptu dnešného sveta: preč od Boha. Tristoročná veža katedrály, sa úplne zrútila. Ľudia, ktorí to sledovali, začali plakať. Takto sa začal Veľký týždeň v Paríži, pýche Európy, pupku spupného sveta. Akýsi mudrlant spoza mora pyšne hlása začiatok boja proti katolicizmu. Pred niekoľkými dňami kvôli rekonštrukčným prácam prenášali 16 vzácnych sôch svätých (12 apoštolov a štyroch evanjelistov) tak, že im odstránili hlavy.

Zrúti sa zhorením Notre Dame aj štátnosť Francúzov? Veď nekoledujú si o to už desaťročia, či dokonca stáročia? Lebo zrazu si uvedomujeme, že Notre Dame nebola len symbolom napádanej katolíckej viery, ale aj samotnej štátnosti Francúzov.

Primátorka Anne Hidalgová napísala, že „dnes večer všetci Parížania a Francúzi oplakávajú tento symbol našej histórie.“ Kristus však cestou na Golgotu vyzval plačúce ženy, aby neplakali nad ním, ale nad sebou.

Toho roku sa v tejto katedrále na Veľký piatok nebudú môcť konať obrady, pri ktorých býva vystavená Kristova tŕňová koruna…

Európa je na pokraji smrti. My Slováci, Slovania na čele s Ruskom, sme povinní ju začať liečiť. Tak to napísal Ľudovít Štúr v 60. rokoch 19. storočia.

Marián Tkáč

1. 1. 1. apríla 2019, 23,16 hod.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

Marián Tkáč

O AUTOROVI

Ekonóm, publicista, viceguvernér NBS pri jej zakladaní, podpísaný na prvej sérii slovenských bankoviek v roku 1993, predseda Matice slovenskej v rokoch 2010-2017