Príspevok k názorom na Mečiarove amnestie

Ak sa Slovensko chce stať právnym štátom, lebo ním nie je, musí vo svojej novodobej histórii po vzniku samostatnej republiky po rozdelení s Českom, načrieť hlboko do svojej minulosti a vyoperovať nádory, ktoré majú tendenciu metastázovať, čo sa už ale aj deje, a zrušiť amnestie, ktoré založili neprávosť a krivdu na ľudských právach, a tá sa stala dedičným hriechom Slovenska.
Ak sa Slovensko chce stať právnym štátom, kde právo bude spravodlivé, v súlade s mravnosťou, morálkou a etikou, teda, v jednote pozitívneho s prirodzeným právom, musí začať predovšetkým obludnými a zločineckými Mečiarovými amnestiami. A potom si urobiť poriadok na vlastnom politickom stole.
Cesta, akou sa ale vládna koalícia vybrala k údajne ňou deklarovanému „ústavno-právnemu a právne čistému zrušeniu amnestií“, je nečistá, a je za ňou podozrenie pre čert kus a zlé korenie. Koaličné riešenie ešte viac zaťaží ústavný systém Slovenska aj v spore o vymenovanie ústavných sudcov, a prezidentských kompetencií aj vo veci menovania predsedu regulačného úradu (energie). Vládna moc si chce zneužitím Mečiarových amnestií upevniť svoju moc. Takéto vládne riešenie zaváňa oživením mečiarizmu v spore s prezidentom okliešťovaním jeho právomocí mečiarovskými metódami a zmenou pomerov (rovnováha) medzi tromi piliermi štátnej moci.
Mečiarove amnestie boli vydané ústavným zákonom, ústavným zákonom by mali byť zrušené. Zločinná špecifická povaha a charakter amnestií to nielenže umožňuje ale prikazuje! Otázka prevalenia (narušenia) právnej istoty v prípade zrušenia Mečiarových amnestií nie je na mieste, lebo taká právna istota je amorálna a neetická, a z pohľadu prirodzeného práva neprípustná. Je zároveň porušením rovnováhy právnej istoty a práva (Lexov smiech, a nielen jeho…) v prospech amnestovaných páchateľov, ale na úkor obetí a príbuzných obetí amnestovaných trestných činov. A taká právna istota aj so zákazom retroaktivity nie je na mieste v žiadnom podobnom prípade. Mečiarove amnestie kryjú Mečiara a zločincov, na pozadí Mečiarovho “štátneho“ záujmu. V takýchto prípadoch nesmie platiť zákaz retroaktivity! Páchateľov od hora dole treba postaviť pred súd, a ak sa to s odstupom času nebude dať, národná rada vydá odsudzujúce vyhlásenie formou ústavného zákona. Trestnosť všetkých skutkov ale nezanikla. Premlčacia doba bola pozastavená amnestiami. Po prijatí ústavného zákona  o zrušení Mečiarových amnestií, nadobudnutí jeho právoplatnosti a účinnosti, OČTK môžu pokračovať, vybrať s trezorov spisy a konať.
Mečiarove amnestie boli navyše zbabrané. Prvá, marcová amnestia bola opravená v júli opravnou amnestiou, čo je právnický paškvil, nemajúci svetovú obdobu! A to je škandál!
Ústavný súd nemôže rozhodovať o ničom, len na základe toho, že ho takouto rozhodovacou (posudzovacou) právomocou parlament poverí prvým ústavným zákonom, a ešte mu aj prikáže dvojmesačnú lehotu na posúdenie ústavnosti druhého návrhu ústavného zákona, ktorým majú byť zrušené amnestie. To je ale predsa to isté, ako keď sťažnosť preveruje orgán, voči ktorému sťažnosť smeruje! Absurdné! Za normálnych okolností, ktoré prestávajú byť normálne, ústavný súd nie je viazaný žiadnymi lehotami. Dá sa za normálnych okolností očakávať iný nález súdu, než ten, že za normálnych okolností sú amnestie nezrušiteľné?
Vladimír Mečiar sa na ústavnosť svojho úmyslu vyhlásiť svoju amnestiu a ani na ústavnosť opravnej amnestie svojho ústavného súdu nepýtal a ani neupravoval vo veci právomoci vtedajšieho ústavného súdu.
Prečo sa má vládna koalícia pýtať ústavného súdu na ústavnosť zrušenia Mečiarových amnestií, a ešte mu aj upravovať jeho terajšie právomoci?
Parlament je ale nad ústavným súdom, je nad vládou. Parlament stvoril a kreoval ústavu, parlamentom bol splodený, stvorený a zriadený ústavný súd s tými právomocami, a s tou pozíciou v ústavnom systéme troch pilierov moci, aké dostal od parlamentu! Mečiarove amnestie je možné zrušiť jednoduchým ústavným zákonom, bez ohľadu na predbežný alebo neskorší názor ústavného súdu. Ústavný súd môže posúdiť zrušenie amnestií ústavným zákonom len vo veci prípadného porušenia ústavy. Parlament bude mať povinnosť upraviť zákon a uviesť ho do súladu s ústavou. A možnosť, upraviť ho tak, ako požaduje ústavný súd. A ústavný zákon na schválenie parlamentom predložiť národnej rade znova. Všetko sa dá, čo sa chce. Kde je vôľa, tam je aj cesta. Príklad: By som sa pozrel na to, či sa nedá zrušiť údajne nezrušiteľná Vatikánska zmluva. Hmm…
Všetky názory za a proti sú len humbug. Ten gorický uzol treba rozťať. Na tejto alebo na ďalšej z budúcich parlamentných schôdzí (po polročnej lehote na opakované podanie návrhu). Parlament je k zrušeniu amnestií veľmi blízo.
Pozrite si záznam Témy dňa, stanovisko B. Bugára a po ňom reakciu Jána Budaja na stanovisko Bélu Bugára, ktorý sa nechal vysielať zo záznamu a z priameho dialógu s Jánom Budajom ušiel!
Záznam (poradie Bugár, Budaj):
https://www.ta3.com/clanok/1101797/koalicia-potrebuje-opoziciu-holandsky-test-buducej-eu.html
Toto je právny názor slovenského právnického macha a alfasamca Štefana Harabina (toho nie vždy musím, ale beriem ho takého, aký je. Zväčša dobre dýcha na krk a šliape na päty tej právnickej a sudcovskej klike (aj jeho zrodil Mečiar):
https://www.hlavnespravy.sk/harabinov-nazor-na-zrusenie-amnestii-je-v-protiklade-s-nazormi-laikov-ktori-presadzuju-ich-zrusenie/927990
Poznámka: Slovensko je  vo veciach inštitútov milosti, amnestie, odpustenia zvyšku trestu viazané svojím právnym poriadkom, nie právnym poriadkom iných, cudzích krajín. Havlova amnestia je záležitosť ČSFR, Klausova ČR. Slovensko si má právo riešiť Mečiarove amnestie vo svojej réžii. Toľko k Harabinovmu právnemu názoru.
Koľko právnikov, toľko právnych názorov. V prípade Mečiarových amnestií, je príkazným imperatívom na ich zrušenie výlučne svedomie štátnej vládnej moci, jej politická vôľa, v opore o prejavenú vôľu ľudu. Petíciu za zrušenie amnestií podpísalo viac ako 70-tisíc ľudí…
K nevymenovaným ústavným sudcom (je ich desať, treba ich 13) a dve otázky:
Vymenovali by ste politických nominantov Smeru a posadili ich k už na ústavnom súde sediacim, ešte nominantom Mečiara? A ponechali by ste ich tam ich tam do roku 2031?
Obsadili by ste ústavný súd tak, že za ústavného sudcu vymenujete laika, teda, z jedného dňa na druhý urobíte z obyčajného notára ústavného sudcu? A len preto, že ten notár je poslušným politickým nominantom Smeru? Súhlasíte, aby ústavný súd obsadzovali politickí nominanti len pre to, že sú poslušní a povoľní vládnucej politickej strane (koalícii)? A s takým ústavným súdom chcete budovať právny štát? Dá sa taký štát vybudovať inak, než prostredníctvom politicky nominovaných ústavných sudcov? Má, nemá byť ústavný súd apolitický? Hm…
Za daných okolností a hrozieb, som podmienečne zmenil názor a som proti zrušeniu Mečiarových amnestií na aktuálnej parlamentnej schôdzi.
Tie raz ale zrušené budú, lebo budú musieť byť zrušené. Ale za iných okolností, keď na politickej scéne zavládne zdravý rozum a svedomie bude mať vyššiu moc, než fiškálsky mocenský záujem vládnej moci.
Poznámka: Inštitút amnestií je nepotrebný právny anachronizmus. Robí viac zla ako dobra. Inštitúty milosti a odpustenia zvyšku trestu sú ľudsky potrebné. Umožňujú individuálne posúdenie štatútu a nových okolností právoplatne odsúdených osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone iného druhu trestu.

Autor článku: Juraj Režo