Čo mali spoločné prezidentské voľby v USA a voľby do Národnej rady SR

Uvedený článok v jeho skrátenej podobe už bol dňa 16.novembra 2016 publikovaný na stránkach Hlavných správ. Pretože problematika v ňom pretraktovaná nestratila na svojej aktuálnosti, rozhodol som sa celý článok v jeho rozšírenom formáte umiestniť na svojom blogu.

Aj keď si autor tohto príspevku uvedomuje zložitosť a obtiažnosť akejkoľvek komparácie medzi USA a Slovenskom, predsa sa len v tomto príspevku pokúsime poukázať na niektoré spoločné znaky charakterizujúce prezidentskú kampaň a následne aj povolebný vývoj v USA a dianie na Slovensku po ostatných voľbách do NR SR a na základe toho vymedziť  niektoré spoločné znaky, resp. argumenty, ktoré boli súčasťou oficiálnej propagandy a mainstreamových  médií  ako v USA tak i v našej krajine. Úmerne tomu, ako rástli preferencie vtedajšieho kandidáta a dnes už zvoleného prezidenta USA D. Trumpa sme boli svedkami silnejúcej protitrumpovskej rétoriky a manipulácie s verejnou mienkou zo strany politického establischmentu, hlavných mienkotvorných médií a mnohopočetných, z centrál obamovskej a clintonovskej administratívy riadených akcií protestujúcej verejnosti, ktoré neváhali využiť všetky, niektoré aj desiatky rokov staré kauzy s cieľom zdiskreditovať tohto kandidáta v očiach verejnosti a predstaviť ho ako amorálneho, arogantného a nezodpovedného človeka neschopného zastávať takú dôležitú pozíciu akou je funkcia prezidenta USA.

Súčasťou tejto diskriminačnej kampane sa stali aj neoverené a doposiaľ nepotvrdené informácie o možnom zasahovaní ruských tajných služieb, ruských hackerov a nakoniec aj samotného ruského prezidenta V. Putina do predvolebnej kampane s cieľom podporiť D. Trumpa v jeho snahe získať prezidentské kreslo. Poslúžili k tomu pozitívne vyjadrenia kandidáta Trumpa na adresu V. Putina ako aj jeho presvedčenie o nutnosti opätovného reštartu americko-ruských vzťahov do podoby konštruktívnej a partnerskej spolupráce pri riešení závažných problémov súčasného medzinárodného diania. Z obvinení, ktoré zaznievali vo vyjadreniach amerických politických elít a mnohopočetných politických komentátorov a analytikov musel nezaujatý poslucháč nadobudnúť dojem, že Ruská federácia a samotný V. Putin majú prsty vo všetkom, čo sa udeje vo svete, nevynímajúc ani prezidentské voľby v USA. Za všetkými nedostatkami a prešľapmi, ktoré svojimi nezodpovednými a protiľudovými rozhodnutiami spôsobovali a spôsobujú ako americké, tak aj bruselské a vo väčšine prípadoch aj národné  politické elity vidia činnosť Ruskej federácie a Putina. Dokonca český poslanec a predseda strany TOP 09 Kalousek sa vyjadril v tom zmysle, že Britov k odchodu z EÚ nahovoril samotný Putin. Parafrázujúc francúzskeho mysliteľa Voltaira, výstižne túto situáciu okomentoval prof. J. Keller nasledujúcim spôsobom: „Ak by Putin nebol, museli by sme si ho vymyslieť. Veď kto iný by snímal zodpovednosť z pliec neschopných politikov?“. Najnovšie sa v súvislosti s blížiacimi prezidentskými voľbami vo Francúzsku ale aj v ďalších európskych krajinách opäť vyťahuje tzv. „ruská karta“, resp. „dlhá Putinova ruka“, schopná ovplyvňovať výsledky volieb v ľubovoľnej krajine sveta, čo nie je možné charakterizovať ináč ako prejav prehnanej a ničím neodôvodnenej rusofóbie a putinofóbie, ktoré sa stali súčasťou silnejúcej informačnej vojny medzi EÚ a Ruskou federáciou.

Ďalšou črtou, dnes už povolebného vývoja v USA, teda keď je už známy víťaz prezidentských volieb, je neutíchajúca hystéria, ktorá sa šíri naprieč celou krajinou. Okrem iného sa prejavuje v organizácií protestných zhromaždení a pochodov proti demokratickým spôsobom zvolenému prezidentovi USA D. Trumpovi ako aj v kritických komentároch médií a vyjadreniach domácich a zahraničných verejných činiteľov a priori odsudzujúcich takúto voľbu a načrtávajúcich „katastrofický“ scenár povolebného vývoja americkej spoločnosti a sveta. Radový  občan nechtiac nadobúda dojem, že víťazstvo D. Trumpa znamená vážne ohrozenie demokracie a právneho štátu /ak vôbec také niečo ešte v USA existuje / a začiatok procesu okliešťovania a potláčania základných práv a slobôd obyvateľov tohto štátu. Skutočne, hystéria a šírenie obáv z budúcnosti je tým najcharakteristickejším znakom povolebnej situácie v USA.

Dnešná situácia v USA do značnej miery pripomína povolebný vývoj na Slovensku, konkrétne otvorene nepriateľskú, dehonestujúcu a miestami až hysterickú reakciu našich politických elít a ich mnohopočetných pritakávačov z radov mainstreamových médií, politických analytikov a aktivistov  mimovládnych organizácií na volebný úspech Kotlebovej ĽS Naše Slovensko a prienik jej 14 poslancov do NR SR. Táto skutočnosť bola zo strany tzv. štandardných politických strán a samozvaných „obhajcov demokratických hodnôt“ vykresľovaná skoro ako koniec parlamentnej demokracie a smrteľné ohrozenie jednotlivých oblastí života našej spoločnosti. V tejto súvislosti stačí poukázať na politicky neospravedlniteľné odmietnutie „prezidenta všetkých občanov SR“ A. Kisku prijať predsedu ĽS Naše Slovensko M. Kotlebu, ktorému,  na rozdiel od iných predstaviteľov úspešných politických subjektov, odmietol zablahoželať k volebnému úspechu jeho strany aj keď vo voľbách túto stranu podporilo skoro 210 000 voličov. Reálny vývoj na povolebnom Slovensku však vyvrátil cieľavedome šírené dezinformácie a lživú propagandistickú rétoriku, zameranú proti legálne pôsobiacemu politickému subjektu na našej politickej scéne a jeho demokraticky zvoleným zástupcom v NR SR. Pravdou je, že poslanci ĽS Naše Slovensko v našom zákonodarnom zbore predstavujú veľmi kritickú, avšak konštruktívnu a tú najslušnejšiu časť parlamentnej opozície, dôkazom čoho sú nimi predkladané návrhy zákonov sledujúce len a výhradne národnoštátne záujmy SR a jej občanov. Ako sa už viackrát verejne vyjadrili predstavitelia ĽS Naše Slovensko, pre ich podporu toho ktorého zákona nie je dôležitý jeho predkladateľ (čo o iných stranách nie je možné povedať), ale len a výlučne prínos danej právnej normy pre zlepšenie stavu Slovenska a života jeho obyvateľov. A tak ako poslancom NR SR za ĽS Naše Slovensko, na rozdiel  od väčšiny ich kolegov v parlamente je cudzí mocenský kalkul, politický „obchod“ a politikárčenie, tak aj žiaden návrh z dielne tejto strany nesleduje deštrukciu nášho štátu a demontáž v ňom existujúceho  politického systému, ako to zvyknú komentovať mnohopočetní, vládnou mocou a zahraničím platení kritici a nepriatelia ĽS Naše Slovensko. A podobne ako tomu bolo v prípade prezidentskej predvolebnej kampani v USA, aj na Slovensku ale aj inde v Európe sa objavuje „ruská stopa“ v podobe zasahovania Ruskej federácie do vnútropolitického vývoja iných štátov cestou poskytovania finančných prostriedkov na činnosť tých politických subjektov, ktoré nie sú ochotné byť poslušnými vykonávateľmi rozhodnutí domácich a bruselských politických elít. A pretože aj ĽS Naše Slovensko môžeme zaradiť k stranám takéhoto typu ani ona sa nevyhla obvineniu z toho, že jej činnosť je financovaná zo zdrojov Ruska. Je to ďalší dôkaz toho, že pre terajších držiteľov moci v štáte a ich pritakávačov je každý, aj ten najnepravdepodobnejší a najneuveriteľnejší argument dobrý, ak spochybní a poškodí  povesť jednej z najkritickejších opozičných strán v NR SR.

Zvolenie D. Trumpa za prezidenta USA, vstup ĽS Naše Slovensko do NR SR, Brexit a rastúci vplyv antisystémových a antibruselských politických strán v mnohých krajinách Európy je výsledkom nárastu krízových javov, ktoré, povedané slovami maďarského premiéra V. Orbana, „liberálne nedemokracie“, zastrešené centrálnou mocou EÚ, nie sú schopné riešiť v súlade s očakávaniami svojich občanov. A to je dôvod, prečo sa, povedané slovami V. Orbána viaceré národy „vzbúrili proti bruselským byrokratom, liberálnym svetovým médiám a proti nenásytnému medzinárodnému kapitálu“. Na rozdiel od väčšiny našich politických lídrov, kritický postoj voči dnešnej EÚ prezentoval aj predseda poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť J. Kaczyňski, ktorý dnešnú EÚ ocharakterizoval ako inštitúciu, ktorá „nemá nič spoločné s tým, čo mali v úmysle jej zakladatelia“. Nekončiaci prenos čoraz väčšieho počtu rozhodovacích právomocí na centrálne úrady a inštitúcie EÚ, byrokraticky, „umelo“ a „diktátorsky“ určovaný a riadený proces unifikácie všetkého rozdielneho do jednotnej a jedinej európskej sústavy je cestou k potláčaniu a odstraňovaniu toho, čo bolo pre náš kontinent vždy zdrojom pokroku, životaschopnosti európskych národov a rozvoja európskej kultúry. Aj to je dôvod, prečo, podľa názoru M. Le Penovej je „EÚ nevydareným experimentom a prečo nie je životaschopnou organizáciou. Je preto najvyšší čas „skoncovať s týmto byrokratickým monštrom“ a naštartovať proces „opätovného návratu k tradíciám, patriotizmu a k národu“, takýto je záver úvah líderky francúzskeho Národného frontu.

Nárast kritických postojov voči fungovaniu a stavu, v ktorom sa dnešná EÚ nachádza svedčí, okrem iného o vzdiaľovaní sa vládnucich politických a hospodárskych elít záujmom a potrebám svojich obyvateľov, o narastajúcom odstupe medzi nimi a následnej straty kontaktu s nimi, čím sa tieto elity dostávajú do polohy nedôveryhodných a v mnohých prípadoch aj nenávidených subjektov. Zaujímavým a výstižným spôsobom podstatu mocenského ovládania a výkonu politickej moci v EÚ ako aj v prostredí dnešných, tzv. liberálnych nedemokracií vyjadril americký profesor ekonómie na Cornell University K. Basu nasledujúcou myšlienkou: „nechajme ľudí domnievať sa, že ich mienka má nejakú váhu, že sa podieľajú na rozhodovaní svojho štátu, ale držme ich pritom mimo skutočnej hry“. Som presvedčený, že výstižnejšie pomenovať politickú a mocenskú realitu v západných krajinách, vrátane súčasného Slovenska sa ani nedá.

Vyššie uvedené skutočnosti vyjadrujú určitú „vzburu“ občanov proti doteraz vládnucim elitám a režimom, v ktorých žijú. Je to dôkaz toho, že väčšine z nich už nestačí byť „mimo skutočnej hry“, nestačí byť hračkou v rukách nezodpovedných, potrebám svojich občanov odcudzených a verejné záujmy ignorujúcich elít. Chcú byť aktívnymi účastníkmi hry, ktorej sa hovorí – participácia na mocenskom rozhodovaní a ovplyvňovaní vývoja v štáte a spoločnosti.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

ĽS Naše Slovensko, Košice