Opodstatnenosť existencie politických strán

Voľné rozprávanie na tému občianska spoločnosť

Prológ

Dnes si ku mne prisadli vo vlaku dve dámy. Snaha nadviazať komunikáciu bola vložená do otázky koho budem voliť. Vyhýbam sa riešeniu politických problémov na verejnosti, ale na priamu otázku som dal priamu odpoveď. Národovcov. Nakoniec, nikdy som sa netajil svojimi názormi. Nechal som však rozprávať panie. Prísediaca rozprávala o povojnovom období, o svojich názoroch, dokonca mi doporučila nejakú stránku.sk a tiež mi rozpovedala ako ju posledne viezol autom nejaký bohatší človek. Keďže nesúhlasil s jej politickými postojmi, vysadil ju niekde v polceste. Hm, demokrat. Na to, že mala 80 rokov, bola vitálna a rozhľadená, s jasným pohľadom na súčasné dianie.

Ústava SR, Čl. 29

(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

(2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.

(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.

Toľko teda hovorí Čl.29 Ústavy SR. Čo to presne znamená  by mali vysvetliť ústavní právnici. Ale nie tí, ktorí doteraz ohýbali Ústavu podľa svojich mocenských a politických potrieb. Možno práve článok 29 odst.4 Ústavy SR sa snaží zabrániť nomináciám politických predstaviteľov do riadiacich orgánov štátu. Dnes politickí nominanti, ktorí roky pošliapavali Ústavu SR, ako aj niektorí právnici bez právneho názoru kandidujú na posty ústavných sudcov. Dokonca je údajne potrebná politická dohoda. Ale toto nebude téma dnešného článku.

Témou je opodstatnenosť existencie politického systému na Slovensku. Tému som už niekoľkokrát nadniesol, ale spoločenské vedomie ešte nebolo pripravené zaoberať sa podobnou otázkou. Dnes je situácia iná. Občianski kandidáti na dôležité ústavné posty vážne miešajú karty na politickej scéne a vyvolávajú des na tvárach systémových politikov. Tí namiesto vecnej diskusie o smerovaní štátu a jeho prioritách sa uchyľujú k napádaniu  a osočovaniu občianskych kandidátov. Ľudí, ktorí majú iný názor, nazývajú extrémistami, radikálmi, spiatočníkmi a zápecníkmi. Osočovanie nehovorí nič o kvalitách občanov s iným názorom, vypovedá ale o kvalitách autorov podobných výrokov, postrádajúcich logické argumenty. Niektorí, ktorí sa už pasovali aj do úlohy historikov (zrejme v presvedčení vlastnej neomylnosti) dovoľujú si vysloviť posudok, že stojíme na nesprávnej strane dejín. Prečo sa predstavitelia našej vysoko demokratickej spoločnosti boja iného názoru, diskusie o smerovaní štátu a jeho prioritách? Prečo práve demokrati nedokážu rešpektovať iný názor, dokonca občanov s iným názorom osočujú a iné názory umlčiavajú? Toto je počínanie totalitných režimov. Zastrašovanie oponentov (prípad Rostas), potláčanie názorov, resp. slobody slova (napr. Zem a Vek), snaha postaviť nepohodlné strany mimo zákon (Kotlebovci), prekrúcanie pravdy a propaganda (mainstreamové, ale aj verejnoprávne médiá), skresľovanie prieskumov verejnej mienky, ignorovanie prezidentského kandidáta Harabina a jeho označenie „tí extrémistickí“ bez uvedenia jeho mena, hovorí aj o úcte k svojmu súperovi – oponentovi. Pre mňa za mňa, postavte sa aj na hlavu, ale nie z mojich daní! Tak, ako kedysi bol vypustený článok 4 ustanovujúci KSČ ako vedúcu silu spoločnosti, tak bude časom vypustený aj článok 29. a ďalšie články pojednávajúce o demokratickom zriadení. Život sa mení. Nástup občianskej spoločnosti je holý fakt. A vysokoaktuálny. Čas, kedy občania postavia svojich zástupcov do štátnych a ústavných funkcií nadišiel. Systémové strany už majú obdobie plodnosti za sebou. Z toho prirodzene vyplývajú  témy ako bude nová spoločnosť fungovať.

Bhután je hornatý štát rozlohou podobný Slovensku. Žijú tu najšťastnejší  ľudia na svete. Čo do počtu ich je necelý milión. Psychologicky je šťastie stav dlhodobej radosti zo života. Je jasné prečo je tomu tak. V Bhutáne je zakázaná činnosť politických strán. Jediná bhutánska politická strana, ktorá sa snaží obyvateľov krajiny rozdeľovať a tým ich oberať o šťastie, sídli v exile v Indii… Keď teda na Slovensku zakážeme činnosť politických strán, počtom šťastných obyvateľov by sme suverénne tromfli aj Bhután.

Na základe vývoja spoločnosti môžeme prehlásiť, že systém politických strán je už prežitý. Politické strany patria do minulého storočia, toto tisícročie bude patriť občianskej spoločnosti. Mnohí vnímajú toto vyjadrenie povrchne, ako klišé, ale hovorím o zásadnej zmene systému fungovania a riadenia spoločnosti. Problémy súčasného politického systému sú nasledovné:

Nerešpektovanie vôle občanov

Mechanizmy som popisoval skôr, ale v skratke môžeme povedať, že ekonomický systém kapitalizmu je základnou príčinou nerešpektovania vôle spoločnosti jej štatutármi. Na úrovni EÚ je korupčný systém odmeňovania legálnym nástrojom ovplyvňovania politiky jej členov. Záujmy občanov nehrajú žiadnu rolu, zohľadňujú sa len v prípade, že môžu prerásť do vzbury obyvateľov a následnej straty moci súčasných predstaviteľov. Z tohto dôvodu nakoniec aj Lajčák ustúpil zo svojich názorových pozícií a sám vyhodnotil situáciu aj slovne v tom zmysle, že by to bola voda na mlyn „extrémistom“. Naproti tomu, prístup k zdrojom majú mocenskí predstavitelia, ktorí to neprimerane využívajú. Na oltár svojich osobných záujmov obetovali ústavu, zákonnosť, morálku, úctu k všeobecným hodnotám, tradíciám a samozrejme aj záujem občana. Svojim aktívnym prístupom vybudovali štát riadený mafiánskou skupinou, ktorej sú členmi. Priority sú jasné. Napĺňať vrecká vlastné a vrecká svojich priaznivcov. Podľa tejto schémy sú postavené aj priority vlády, kde dávame prostriedky na nákupy zbytočnej vojenskej techniky a popri tom naše školstvo, zdravotníctvo a ďalšie rezorty trpia podvýživou. To však nebráni tomu, aby aj tieto boli vykrádané.

Prašť ako uhoď

Hoci za obdobie od vzniku samostatnej SR boli pri moci strany ľavé aj pravé, ich politika voči občanovi zostávala rovnaká. Okato sa to prejavovalo aj v zahraničnej politike. Od čias Dzurindu bola táto politika konzistentná. Je to spôsobené záujmovými finančnými skupinami, ktoré stoja v pozadí politických strán. Občan donedávna nemal žiadnu alternatívu, prirodzene teda hľadá možnosti voči zhodnej a zhubnej politike strán a hnutí, a začína voliť extrémistov a radikálov. Nie je na tom nič zlé, práve naopak. Rast extrémizmu bol odpoveďou na bezvýchodiskovosť. A priznajme si to, extrémne chorá spoločnosť potrebuje extrémne a radikálne zmeny potrebné na jej ozdravenie.  Boj systémových strán proti  iným názorovým prúdom v súčasnosti hraničí, a v niektorých prípadoch porušuje ústavné zákony, najmä v oblasti slobody slova a články o demokracii.

Politické strany sú zbytočným medzičlánkom medzi voličom a voleným predstaviteľom. Politické strany slúžia na ochranu záujmov ich mecenášov. Ak chceme zmeniť systém politických strán na systém slúžiaci občanovi, musíme sa seriózne zamyslieť nad účelom a oprávnenosťou ich existencie. V súčasnosti volení predstavitelia sa nedokážu odpútať od svojich osobných záujmov, tento problém by mohol vyriešiť nový volebný zákon, kde predstavitelia jednotlivých regiónov by boli delegovaní svojimi občanmi zastupovať ich záujmy v parlamente. Túto tému som rozpitvával niekoľko krát, preto sa ňou tentokrát nebudem bližšie zaoberať. Prirodzeným spôsobom by zanikla potreba existencie politických strán v riadení spoločnosti. Ruka v ruke s novým volebným zákonom by mala ísť aj reforma štátnej správy a zmena v spravovaní spoločnej kasy. Nevyhnutné bude oklieštiť aj moc finančných skupín, nadnárodných spoločností, ako aj organizácií presadzujúcich záujmy tretej osoby. Taktiež bude potrebné uvažovať o zmene Ústavy SR s prihliadnutím na vývoj spoločnosti, jej potreby a na ochranu zdrojov, ktoré jej majú slúžiť. Tiež sa treba pripraviť na pnutie medzi štátmi EÚ, kedy budeme musieť zvýšiť dôraz na ochranu záujmov vlastných občanov. Zámerne nepíšem národných záujmov, pretože aj na našom území žije viac národností. Mali by sme tiež zintenzívniť spoluprácu medzi štátmi V4+. To všetko však dokážeme aj bez politických strán, presnejšie, práve politické strany sú prekážkou napĺňania záujmov a potrieb občanov. Zhodnoťme, nakoľko sú politické strany potrebné pre ďalší chod spoločnosti, zaujmime stanovisko a urobme opatrenia. Alebo aspoň začnime verejnú diskusiu na túto tému.

Prejem všetkým pekný deň. Roman Huťa