Historická degradácia ekonómie z vedy na bojové umenie.

Pôvodná ekonómia (oikonómia) bola skutočnou vedou o reálnych hodnotách ktoré plnohodnotne (exaktne) ovládala. Dnes je ekonómia zmesou reality a virtuálnych bublín ktoré vznikajú v novej ekonomickej časti pripojenej k pôvodnej ekonómii – obchode. Dnešné scelenie a delenie ekonómie na mikro a makro ekonómiu túto historickú pravdu zahmlieva a tak znehodnocuje pôvodnú exaktnú podstatu ekonómie.

O tom ako prinavrátiť ekonómii jej pôvodný exaktný charakter som sa zaoberal vo svojej knihe „Lúpež storočia a NEOEKÓMIA“ vydanej v roku 2003. Pre potreby tohto článku uvediem z nej citáty v článku Ivana Klinca “Holistická interpretácia súčasnej ekonomiky” v periodiku Nadácie Ladislava Novomeského “SLOVO, jeseň ´95”.

°°Príkladom holistického prístupu k zmenenej ekonomickej realite a významnou súčasťou jej interpretácie môže byť obnovenie pôvodného významu a funkcie ekonómie. Názov ekonómia je odvodený z gréckeho slova oikonomia. Ide o spojenie dvoch slov: “oikos” , čo znamená dom alebo domáce hospodárstvo a “nomos” , čo znamená zákon. Ekonómia je teda veda, ktorá sa zaoberá zákonmi domáceho hospodárstva. Súčasná moderná ekonómia a najmä makroekonómia, ako ju podávajú napr. Samueson a Nordhaus, sa tomuto poňatiu do značnej miery vzdialila°°.

°°Už Aristoteles vo svoje práci Politika si všimol rozdiel medzi zárobkovým umením a náukou o vedení domácnosti. Podľa Aristotela je zrejmé, že zárobkovým umením sa obstarávajú prostriedky a domácnosť tieto prostriedky používa.°°

°°Bohm navrhuje nahradiť implikátnym poriadkom doterajší mechanický poriadok. …V implikatnom poriadku je všetko zložené do všetkého a celok univerza je v princípe zvinutý celopohybom do každej časti aktívne, podobne to platí pre všetky jeho časti. … Dávid Bohm ako príklad implikatného poriadku uvádza hologram, v ktorom význam celku je zavinutý v každej jeho časti a každá časť hologramu je obrazom celého objektu. Po rozbití holografického obrazca vnikne množstvo malých obrazcov a v každom je možné rozvinúť obrazec celý. Príkladom implikátneho poriadku môže byť aj ekonomika.°°

°°Chápanie planéty Zem ako jedného celku, jedného organizmu, realita jednej globálnej ekonomiky a jednej globálnej svetovej civilizácie dáva možnosť vrátiť pôvodný význam ekonómii avšak na báze holistickej paradigmy. Globálna svetová ekonomika by potom mala byť chápaná, ako jeden celok, ako jedno hospodárstvo, a ekonómia ako veda sa môže zaoberať fungovaním tohoto hospodárstva ako celku a najmä jeho zákonitosťami. Zem potom môžeme chápať ako svoj dom a ako k svojmu domu sa potom budeme k zemi správať. °°

História vzniku makroekonomickej časti ekonómie (obchodu).

I. stupeň degradácie oikonómie. V rámci rodového zriadenia komunita predstavovala uzatvorený celok ktorý rozdeľoval a spotrebovával celo-rodové reálne výsledky práce podľa najlepšieho vedomia a svedomia komunity. Touto cestou sa delila aj nadhodnota ktorú vytvoril jej člen či skupinka. V rode sa jasne oddeľovali produkty ktoré mali celo-rodový charakter (objektívny) a charakter osobný (subjektívny). V rámci rodu existoval aj slobodný priestor ktorý dnes nazývame TRH, ktorého predmetom bola výmena veci osobných medzi členmi komunity.

Celo-rodová produkcia nebola predmetom TRHu ale cieľavedomého rozdelenia produkcie medzi členov rodu (uzatvorenej spoločnosti). Išlo teda o uvedomelú (vedeckú) činnosť spoločenského (exaktného) poznania rodu (objektu). Možno povedať, že rod rozdelil túto celospoločenskú produkciu čiastočne podľa zásluh a čiastočne podľa potrieb bezo zbytkov a strát.

Oikonómia ako celok už v danom období mala duálny charakter pričom dôsledne triedila ekonomické prvky na celospoločenské a osobné. Vedúce postavenie v oikonómii mala spoločenská časť a osobná bola len druhoradá . Celospoločenské prvky podliehali exaktnému (spoločenský uvedomelému) konaniu a osobné prvky slobodnému (subjektívnemu) rozhodnutiu jednotlivcov, teda TRHu. Vnútro rodový TRH je základom toho čo dnes nazývame v ekonómii obchod (makroekonómia) a tak ako vo svojich prvopočiatkoch bol založený na živelnosti ostal jej verný aj dnes. Hovoriť tejto časti exaktná veda je ako presviedčať ma o tom, že SHMÚ ovláda smer a silu vetra ktorý sa preháňa „po slovenských dolinách“.

Vytvorenie jednotnej ekonómie z oikonómie a TRHu (obchodu) s nadvládou TRHu tvorí elementárny historický omyl či triedny podvod v spoločnosti. Jedinec (subjekt) si môže prisvojovať celospoločenské produkty bez vedomia spoločnosti – objektu (rady starších – objektívneho správcu)! Uzurpácia úlohy správcu v rukách jedinca či riadiacej triedy znamená koniec spravodlivému deleniu spoločenskej produkcie a koniec oikonómie ako exaktnej vedy. Na tomto omyle či podvode bola založená otrokárska spoločnosť, ktorá síce vytvárala uzatvorené celky vyššieho radu ako boli rody ale celospoločenská produkcia sa nestala objektom ale len otvorenou arénou subjektov medzi ktorými prebiehal neúprosný boj najprv politicko – fyzický a po buržoáznej revolúcii politicko-finančný doplnený o boj či ochranu vojenskou silou. Boj bez rozhodcov a bez rozdielu váh to nie je veda ale bojové umenie. V otvorenej ekonómii nemôže existovať veda ani spravodlivosť. Nadvláda otvorenej ekonómie nad uzatvorenými jednotkami od jedinca, cez rodinu po ekonomické subjekty a štáty je priestor na lúpeže a vojny. V tomto priestore sa môže uplatniť bojové umenie ale nie veda.

II. stupeň degradácie oikonómie.

Vznik medzi rodového obchodu (TRHu) potreboval nielen vytvorenie nových väčších ekonomický uzatvorených jednotiek ale aj náhradu reálnych produktov ich symbolmi ktoré by oceňovali spoločenskú prácu vloženú do produktu určeného na výmenu. Prvým takýmto symbolom ktorý nahrádzal reálny produkt bol sľub (záväzok) v podobe slova, až sa z neho postupne vyvinuli peniaze, ktoré si získali „celospoločenské“ uznanie v uzatvorenej komunite. O ich „objektívnosti“ rozhodoval a garantoval subjektívny správca komunity a meny, preto ich objektivita už prvopočiatkoch sa stratila.

Veda v ktorej rozhodujú subjekty za pomoci falošných, bezprízorné obrázkov reality a nie objekt(y) nie je vedou ale historickým prízrakom poletujúcim vo vetre dejín kynožiac pri tom ľudské bytosti.

Strata objektivity peňazí nie je ustálený jav ale táto strata neustále historický narastá a s ňou aj ich nadvláda nad spoločnosťou. Za týchto okolnosti prehlasovať, že súčasná ekonómia je veda ktorá objektívne (exaktne) oceňuje reálne spoločenské hodnoty je nonsens!!!

Čo robiť?

Ak“ „Globálna svetová ekonomika má byť chápaná, ako jeden celok, ako jedno hospodárstvo, a ekonómia ako veda sa má zaoberať fungovaním tohoto hospodárstva ako celku a najmä jeho zákonitosťami“, potom ekonómia sa musí znova rozdeliť na ekonómiu „spoločenskú“ a „osobnú“ s dominantným postavením ekonómie „celospoločenskej“. „Spoločenská“ časť ekonómie bude pracovať s vedecký definovanými hodnotami verne zobrazujúcimi realitu pomocou presne definovanej mernej jednotky spoločenskej práce. „Osobná“ bude pracovať na princípoch trhových – „na báze dopytu a ponuky“. Inými slovami „spoločenská“ ekonómia odovzdá ekonómii „osobnej“ (jej objektívnemu správcovi TRHu) časť svojej produkcie s exaktným ocenením a „osobná“ ekonómia túto produkciu precení podľa „dopytu a ponuky“ pri zachovaní celkovej exaktnej ceny tejto produkcie. Suma cien produkcie určenej k osobnej spotrebe bude rovná sume vyplatených miezd a sociálnych dávok.

Z povedaného jednoznačne plynie, že takáto ekonómie bude pracovať ako celok bez akejkoľvek entropie či chaosu ktorú nám prináša ekonómia založená ako celok na TRHu a z neho vyplývajúcej živelnosti. Toto je odkaz rodového poznania na ktorom existovala oikonómia.

Ešte v neďalekej minulosti dnešná otvorená (trhová) ekonómia bola núteným zlom, pretože neexistovali nástroje na ovládanie „Globálnej svetovej ekonómie“. Dnešný stav výrobných síl, predovšetkým IT oblasti tento hendikep potlačil a tak nastal čas dať ekonomickej vede pevnú základňu a exaktný charakter.

Ľudia spamätajte sa!!!

Ekonómia ako veda vznikla v uzatvorených ekonomických jednotkách – rodoch. Tento vedecký charakter si zachovala aj dnes v uzatvorených ekonomických jednotkách nezávisle od ich veľkosti. V týchto jednotkách neexistuje samostatne zisk ale len ako protiklad straty. Ak vznikne globálna svetová ekonómia zložená z dielčích ekonomických jednotiek potom ani v tejto nevznikne žiaden zisk (logický dôkaz TU)!!! Z toho je zrejme, že súčasná makro ekonómia ktorá pracuje len so ziskom nie je veda ale lúpežnícke umenie ktoré sa skrýva za skutočnú vedu ktorá prežila od rodového zriadenia až dodnes v uzatvorených ekonomických jednotkách.

Toto lúpežnícke bojové umenie zanecháva za sebou na ekonomickom bojovom poli víťazov a porazených, bohatých a chudobných, živých a státisíce ľudských mŕtvol ročne, a my hlupáci oslavujeme ekonomických víťazov – ničiteľov života na tejto krásnej planete!!!

Filozofické východisko: Nie je to materializmus ale historický realizmus ktorý skúma svet a spoločnosť v materiálno-duchovnej jednote a ich vzájomnom protirečení.