Voľby nestraníkov, alebo ako ukradli rojkovia Nitru zlodejom

Voľby do samospráv na Slovensku prebehli v podstate pokojne. Napohľad distingovane, v skutočnosti ukázali skrytý boj ideológií a generácií. Dediny väčšinou rešpektovali prednosti patriota nad politickými preferenciami, mestá sa však obrátili úplne iným smerom.

Kryštalickou ukážkou boja o stoličku primátora bolo mesto Nitra. Na jednej strane kandidát Smeru Dvonč, obostretý mnohými kauzami a firmičkami, parazitujúcimi na systéme moci. Na strane druhej kandidát Štefek, zatvorený tesne pred voľbami a tiež so zvláštnou minulosťou. Oproti nim mladý nadšenec z Hide parku Hattas, organizátor Slušného Slovenska, milovník multikulti a odporca rasizmu. Sakra, kto má pravdu?

Národ má už dosť kradnutia a moci, ktorá je umelo udržiavaná čoraz brutálnejším spôsobom. Ale hľadanie správnej cesty je obmedzené nedostatkom možností. Koho voliť? Koalíciu, zacyklenú do kolotoča machinácií a zlodejiny, no so skutočnou stabilitou? Opozíciu, prahnúcu po rovnakých peniazoch, s nespochybniteľnými väzbami na zahraničie? Alebo mladú „alternatívu“, úplne podriadenú ideológii neomarxizmu bez toho, aby snáď o tom vedeli?

Fígeľ spočíva vo fakte, že generácia 50+ je na ústupe a husákove deti nahrádzajú prvovoliči, vychovaní v podmienkach ideovej netolerantnej tolerancie a militantného pacifizmu. Mladá generácia neskúma pôvod mantier, ani ciele novej ideológie. Nevie, alebo nechce vedieť, kto vlastne určuje hranicu dobra a zla, prípadne správneho a chybného názoru. Chcú naprávať „netoleranciu“ tak netolerantne, až sa obyvateľom zastavuje dych. Priepasť medzi generáciami sa otvára rýchlejšie, než zneli najodvážnejšie predpoklady a niet návratu.

Notoricky známe heslo hovorí, že ak chcete poraziť nepriateľa, stačí vychovať jeho deti. Áno, ak rodina, prvý vnútorný kruh spoločnosti, nevenuje dostatok pozornosti vlastnému potomstvu, tak ho čakajú nemilé prekvapenia. Mnoho rodičov sa pýta, to máme akože deťom politicky kázať? Stačí ich na úskalia novej doby upozorňovať. Budú odmietať, ignorovať, hádať sa, no v hĺbke duše im to nedá. Plody prinesie až nastupujúca dospelosť, kedy ich často naše poznámky podmienia k pozornému vnímaniu reality, napríklad počas zahraničných pobytov. Potom je len krôčik k obozretnosti a k prebudeniu historickej pamäte, ktorú protistrana zúrivo nazýva neznášanlivosť, rasizmus a xenofóbia.

V čerstvo skončených voľbách do samospráv sa prejavili práve vyššie spomenuté fakty. Vo väčších mestách je citeľný vplyv omladiny, voličskými hlasmi jasne meniacimi zloženie malých „parlamentov“. Ich netradičné vnímanie sveta, utvárané hodnotami, o ktorých ani netušíme, je nepríjemným prekvapením pre okolie a hlavne rodiny samé. Nitra ukázala, čo nás v budúcnosti čaká. Správne nahnevaná mládež pod nesprávnou ideológiou sa snaží o záchranu sveta. Lenže toto je krok z blata do kaluže. Ako budú viesť samosprávy ľudia, nenávidiaci korupciu a milujúci imigráciu? Prípadne čo urobia, ak bude rozhodnutie medzi zachovaním málo používaného kostola a výstavbou vyťaženej mešity? Ako zabojujú za práva tradičných občanov v konflikte s tými netradičnými? Ako povedú výberové konania, kde je jediným kritériom najnižšia cena a nie kvalita?

Plnosť časov, nielen v biblickom ponímaní, už nastala. Bod zlomu v spoločnosti je tu, na Západe už dávno prešiel. Mladí občania preberajú opraty do rúk nepredvídateľným spôsobom. Po prejave nového primátora vzniká dojem, že on a jeho štáb netušia, čo ich čaká. V turbulentných časoch sa hipsterština mení na riadenú anarchiu ako švihnutím čarovného prútika. Tá je dieťaťom neomarxistov, tí zase vyšších riadiacich síl. A tak sme znovu na začiatku. Komunizmus, kapitalizmus, vojny, anarchizmus a iné veselosti dnešného sveta sú len rôzne produkty jednej kuchyne. Bez ohľadu na to, či si to kuchári uvedomujú, vrchný šéfkuchár si robí recepty podľa vlastných chutí a záujmov. Dúfajme, že Nitra bude výnimkou, ale asi nie. A hoci držíme palce novým vetrom, zároveň vyslovujeme obavu nad ich prerastaním do tornád, ktoré neriadi úplne nikto.