Vládne Rusku skutočne Putin?

Západ fabrikuje odjakživa nepriateľov podľa vlastnej úvahy. K nim patrí klasický súper číslo 1: slovanské národy ako celok, v modernej histórii zosobnené Ruskom. Ako červená niť sa tiahne dejinami neutíchajúci prúd klamstiev, vojen a genocíd, namierený voči nám. Tu už nejde iba o zdroje, jedná sa o patologickú satanskú nenávisť voči všetkému, čo zaváňa slovanstvom a kresťanstvom nekatolíckeho a neprotestantského pôvodu. Ale o tom niekedy nabudúce.

Rusko, najväčšia krajina sveta s neuveriteľnými zdrojmi surovín, má smolu. Ide vlastnou cestou, obýva ho zlomok obyvateľstva oproti iným obrom sveta, nezačína vojny, neprehráva ich a nie a nie sa s bohatstvom podeliť. Už niekoľko krát kľačalo na kolenách, no nakoniec vždy na poslednú chvíľu situáciu ustálo. Tu treba spozornieť: notoricky klamajúci Západ dodnes neprestáva haniť tie osobnosti Ruska, ktoré ho v skutočnosti zachránili. Jednoduchý barometer.

Krvilačný Ivan Hrozný (otrávený spolu so synom anglickým lekárom), masový vrah Stalin (nastoliaci boľševizmus proti zhubnému trockizmu), despotický Putin (záchranca Ruska po Jeľcinovi) sú iba mediálnym výplodom jednostranne píšucich historikov a médií.

Západ používa po stáročia, ak nie tisícročia, rovnakú matricu správania sa k „nepriateľom“: urobí provokáciu – klame že nič nevykonal – očakáva rovnakú reakciu – má zámienku na konflikt a vojnu. V prípade inej reakcie je vykoľajený a nevie reagovať. Majstrom asymetrických riešení zapeklitých situácií je jednoznačne gosudar Putin. Lenže je naivné domnievať sa, že v klanovo-korporátnom svete môže ktosi spočinúť na najvyššom poste veľmoci bez podpory mocenskej skupiny, hľadiacej na vlastné záujmy. Putin nie je výnimkou.

Na jeseň v roku 1999 priviedol Putina k Jeľcinovi predseda Európskeho židovského kongresu Lev Leviev (a zachránil tak Rusko pred rozpadom), ktorý je nadradený Ruskému židovskému kongresu pod vedením Moše Kantora. Obe organizácie sú silne napojené na materský Izrael a predstavujú pupočnú šnúru moci a kapitálu v euroázijskom priestore. (Jedná sa o genetických Židov, nie o sionistov.) Je nerozumné myslieť si, že Putin nie je zaviazaný kongresu a že štvorica Leviev – Kantor – Lazar – Fridman nemá reálny vplyv na osud Ruska v politickej a ekonomickej rovine.

Posledných očividným faktom, odrážajúcim skutočné rozloženie moci, bola reakcia na zostrelenie IL-20 a zabitie 15 ruských vojakov. Minister obrany RF Šojgu okamžite zaštrngal zbraňami a sľuboval Izraelu odvetu. Naopak Putin, ktorý tesne pred incidentom odvolal 15 odbojných generálov z postu (hlavne) v Sýrii, reagoval veľmi mierne a označil nehoráznosť za súhru nešťastných udalostí. „Odvetou“ bude vylepšenie horúcej linky medzi Tel Avivom a Moskvou a sprevádzanie ruských špionážnych a dopravných lietadiel ťažkými stíhačkami Su-35. Bizarné!

Politické a diplomatické majstrovstvo Putina tak v obraze skutočností začína vypadať ako slabosť. Západ si tým dovolí plánovať ďalšia a ďalšie útoky, ruské pronárodné sily môžu činy pochopiť nie ako múdrosť, ale ako zbabelosť. Putin jednoznačne kope za Rusko a za všetky slovanské národy, otázkou zostáva stupeň zviazanosti rúk prezidenta RF. Podriadenosť určitým vyšším silám je badateľná aj u neho a záleží na rôznych okolnostiach, ako budú vektory moci pôsobiť na RF. Môže sa prihodiť čokoľvek: pád a rozdrobenie Ruska, svetová vojna, prevzatie moci proruskou generalitou, zastabilizovanie situácie Putinom a pokračovanie v úradovaní, nahradenie gosudara vopred vybraným kandidátom Khinsteinom… Istá je iba dohľadná kríza a zatiaľ nekončiaci boj osi Západ – Východ.