Keď sa na štát prisávajú liberáli- príbeh Interklinik Tomáša Sterna

Keď sa na štát prisávajú liberáli- príbeh Interklinik

Veľa sa popísalo, v rôznych médiách ako aj blogoch, o tom ako u nás na Slovenku záhadne miznú peniaze zo štátneho a končia v súkromných rukách. Ľudovo povedané korupcii a klientelizme. Okamžite po vyslovení slova korupcia sa toto slovo tradične spája s vládnucim SMERom či SNS. O vyciciavaní štátu zo strany liberálov sa však mlčí.

Povedzme si teda príbeh, kedy štát prišiel o skoro 600 000 EUR… príbeh Interklinik.

Príbeh Interklinik

Interklinik je Bratislavská klinika poskytujúca nadštandardnú zdravotnú starostlivosť pre tých, čo si to môžu dovoliť.  Medzi ich klientov patria celebrity, ako napríklad Alena Heribanová, či Miss Universe 2008 Sandra Manáková.

Ako píše ich vlastná stránka:

“Interklinik pripomenie skôr obľúbenú kaviareň či luxusný hotel, než tradičné zdravotnícke zariadenie.”

Nič proti ničomu, povie si jeden, ďalšie zariadenie pre bohatých aby sa nemuseli tlačiť v našich rozpadajúcich sa nemocniciach. Keď si to platia z vlastného…

Ako Interklinik k peniazom prišiel

Tu však prichádza kameň úrazu. Interklinik totiž nebol postavený (iba) za súkromné peniaze, ale za peniaze nás všetkých.

Vysvetlím…

Interklinik (presnejšie Interklinik Services s.r.o.) bol založený ako súkromná spoločnosť, kedy až do roku 2011 bola táto spoločnosť vlastnená dvoma inými s.r.o. . Spoločnosť Nertamid s.r.o., vlastnila 60%, spoločnosť a L.A. Company s.r.o. vlastnila 40%.

Spoločnosť bola evidentne od začiatku ovládaná MUDr Tomášom Sternom, 100%  vlastníkom firmy Nertamid s.r.o., konateľom Interklinik Services. Tomáš Stern tiež vystupoval (a dodnes vystupuje) na verejnosti ako “riaditeľ”.

Situácia sa však rapídne zmenila v roku 2011, kedy do Interklinik finančne vstupuje štát a to sumou 800 000 EUR. Robí tak cez štátnu firmu Fond Seed Capital k.s.,

Zaujímavé je však zdôvodnenie investície, ktoré je verejne k dispozícii keďže bolo predkladané na rokovanie vlády. Uvádza sa v ňom:

“Taktiež bola realizovaná investícia do spoločnosti Interklinik Services, s.r.o. vo výške €800 000. Hlasovanie o tomto investičnom návrhu bolo na 60. zasadnutí investičného výboru odložené. Keďže podľa vyjadrenia manažéra fondu hrozil spoločnosti cross-default kvôli splatnosti záväzkov, manažér fondu pristúpil k realizácii investície. “

Inak povedané, štát nalial peniaze daňových poplatníkov do spoločnosti, ktorá nemala peniaze a ktorej hrozil “cross-default”, ľudovo povedané bankrot.

Ako štát o peniaze prišiel

Evidentne sa štátu podnikanie s Interklinik a MUDr. Tomášom Sternom nedarilo. V roku 2015 (1.9.2015), došlo k prevodu podielu v spoločnosti Interklinik Services späť na spoločnosť Nertamid ovládanú Tomášom Sternom.

Za koľko?

Podľa účtovnej závierky spoločnosti Nertamid s.r.o. za rok 2015, ktorú zverejňuje register účtovných závierok,  sa dá usúdiť, že štát odpredal podiel v hodnote 800 000 EUR za 220 000 EUR. Inak povedané, štát prišiel o 580 000 EUR, ktoré  v podstate daroval spoločnosti Nertamid!!!

Zvláštnosťou tohto prípadu je aj to, že s firmou Nertamid neskôr štát (resp Fond Seed Capital) aj súdil. V roku 2016 mala na niekoľko mesiacov súdom spoločnosť Nertamid Tomáša Sterna zakázané nakladať s podielom v spoločnosti Interklinik Services. Napokon však za neznámych okolností došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu. Príslušné súdne dokumenty môžete vidieť tu.

Čerešničkou na torte je potom napokon fakt, že potom, čo firma Netramid získala možnosť nakladať so svojim podielom, tak bolo v roku 2018 44%  Interklinik Services prevedené na Cyprus.

A čo štátny Fond Seed Capital? Ilustráciou ich nakladania s verejnými prostriedkami je fakt, že medzi rokmi 2012 a 2016 vykázal celkovú stratu cez 3 800 000 EUR.

Kto je Tomáš Stern?

Pýtate sa, ako je možné, že neznámy lekár získal od štátu 800 000 EUR na vlastné podnikanie?  Ono MUDr Tomáš Stern nie je úplne tak neznámy lekár.

Tomáš Stern je synom Juraja Sterna.

Juraj Stern, bývalý rektor Ekonomickej univerzity v Bratislava a súčasný rektor Paneurópskej vysokej školy, je známa postava Bratislavskej liberálnej scény. V roku 2002 dokonca za koalíciu SDKU-SMK-OKS kandidoval (neúspešne) na primátora Bratislavy.  Zaujímavosťou je, že jedným z jeho hesiel bol boj proti korupcii, ako v tej dobe písalo SME.

K investícii do súkromnej spoločnosti Tomáša Sterna došlo (podľa ORSR), 15.3.2011- za vlády Ivety Radičovej, “prekvapivo” premiérky za SDKU. Kruh sa uzatvára…

Záver

Asi ani nie je, je len trochu smutné, že jeden ani nevie, kto je vlastne lepší, keď to vyzerá, že na rováši majú niečo snáď všetci, čo sa ku korytu dostanú.

Ch.M.