Kiska nie je pre Slovensko prekliatím, ale požehnaním

Snaha a zvyk hodnotiť skutky v optike okamžitého dôsledku je rovnako krátkozraká, ako odmietanie širších súvislostí. Pri pozornejšom analyzovaní udalostí, s pomocou vhodných teoretických znalostí z oblasti riadenia a po štúdii protichodných zdrojov môže pozorovateľ dospieť k úplne odlišným záverom, aké sa mu núkali na prvý pohľad. Dokonca aj v jednoznačných prípadoch treba hodnotiť hlavne dopad na funkcie riadenia v širšom zábere.

Prezident Slovenska Andrej Kiska bol zvolený po priamom súboji s Robertom Ficom. Zužitkoval dlhodobo budovanú gloriolu Dobrého anjela, masívnu podporu mainstreamu a opozície. Voliči mu dali hlas z rôznych príčin: intelektuáli pre povinnosť byť proti ľavici, mládež z dôvodu mediálneho masírovania, opozičníci ako prejav priazne, sklamaní ľudia na truc Smeru a mnohí ostatní ho vnímali ako svetielko nádeje v bublajúcom trasovisku s hnojným zápachom.

Vytriezvenie nastalo okamžite po voľbách. Uverejnený zoznam poradcov a spolupracovníkov nového prezidenta obsahoval mená známych občanov, väčšinou geneticky neslovenského pôvodu. Mnohí z nich sú známi patologickou nenávisťou k Slovensku, nech by mu vládol ktokoľvek. Po prvých verejných vystúpeniach stratil pán prezident aj poslednú podporu úprimne zmýšľajúcich občanov. Hlavne prišiel o úctu. Jeho v zásade protislovenské, protivládne a štvavé postoje škodia Slovenskej republike naviac preto, lebo je vrcholným predstaviteľom samostatného štátu. Posmešné pomenovanie „recitátor Bútorových prejavov“ v plnej miere vystihuje štátnické schopnosti nášho prezidenta. Neskrývaný obdiv k USA, EU a k NATO mu imidž tiež nevylepšili. Napriek tomu možno hodnotiť Kiskovo úradovanie vo funkcii kladne. Prečo?

V prvom rade zabránil zabetónovaniu Smeru v mocenskej pozícii. S Ficom v úrade prezidenta, s Kaliňákom na poste premiéra, s nátlakovým útvarom NAKA za chrbtom a s paralelnou tajnou službou, maskovanou ako známa SBS-ka, by Smer SD v područí nenásytných oligarchov natoľko ovládol spoločnosť, že by sa aktívni odporcovia iba ťažko zmohli na protiopatrenia.

Rovnako významným faktom je množstvo jeho neriešených tieňov z minulosti, ktoré v bežne fungujúcej spoločnosti znamenajú okamžité odstúpenie z funkcie a stiahnutie sa z verejného života naveky. Pán bývalý zväzácky funkcionár, úžerník, daňový podvodník a nečestný človek neprejavil ani náznak hanby, pokory, alebo výčitiek svedomia. Proste pokračuje ďalej. Tým dáva jasne najavo, čo si myslí nie on, ale kruhy, ktoré ho mediálne stvorili, finančne podporili a mocensky podržali. Národ, disponujúci zdravým sedliackym rozumom, ľahko prečítal politické pozadie pána prezidenta a pochopil.

Najvážnejším kladným Kiskovým počinom bola, je a bude nekonečná a nechutná servilnosť a podliezavosť všetkému západnému, americkému a protislovenskému. Činmi a skutkami presvedčil aj najväčších zaslepencov o zákerných praktikách našich „spojencov“, o bezcharakternosti a hrubej protištátnosti mimovládnych organizácií a o rozvracačskej podstate tretieho sektora. Vďaka činnosti úradujúceho prezidenta aj naivní občania otvorili oči a prebudili sa v krutej realite. Konšpirácie sú zrazu rýdzou pravdou a proklamovaná pravda klamstvom. Otvára tak cestu pronárodným silám, kandidátovi Harabinovi a v podstate burcuje národ z letargie. Ďakujeme.

Ďakujeme aj všetkým Hríbom, Smatanom, Bútorom, Demešom, Poliačkom a iným odchovancom zahraničných mocností. Vaša nekonečná nenávisť, arogancia a mnohokrát aj obmedzenosť, podporená často nulovým rozhľadom a recitovaním naučených mantier, zjednocuje Slovákov viac ako čokoľvek predtým. Pokračujte, vy novodobí národní buditelia! Ešte raz ĎAKUJEME!