Pravda o invázii 1968 v nedohľadne

História a jej prispôsobovanie určitému účelu patrí k základným formám boja na vyšších prioritách proti nepohodlným štátom a národom. Čím nepohodlnejší subjekt z pohľadu globálnych síl, tým výraznejší atak. Najviac klamstiev je všeobecne rozširovaných o Slovanoch a ich zásadnom vplyve na chod dejín. Minulosť od poslednej doby ľadovej a od, dodnes neobjasnenej, potopy sveta sa stala predmetom prepisovania a totálneho prekrucovania. Fakty o troch vlnách sťahovania „morských“ národov v praveku, ktoré vrhli náš živel na blízky východ, „germánske“ runové písma dodnes čítateľné iba staroslovansky zo staroveku, plánované rozštiepenie Slovákov Maďarmi v stredoveku, celosvetové genetické zmapovanie pohybov národov v novoveku a milióny iných perličiek nesedia do celkového obrazu o tak dehonestovanej rodine Slovanov.

K tomu všetkému je zvláštne mimoriadne úsilie vyvíjané na potlačenie akejkoľvek národnej hrdosti u Slovákov. Hádam viac ako u Rusov. Čo je príčinou, že (podľa oficiálnej histórie) vrcholne bezvýznamnému národu je venovaná toľká dojemná pozornosť nosatých pánov, Germánov, Tatárov, Turkov a Anglosasov? Snáď fakt, že sme podľa archeo-genetiky dokázateľne najdlhšie žijúcim etnikom na tom istom mieste na svete, prípadne že kresťanstvo zapustilo na našom území korene už nedlho po Ježišovej smrti? Nevedno, istý je len skrytý význam Slovákov v histórii. Veď dokonca aj pozíciu euroázijskej metalurgickej veľmoci počas doby bronzovej nám upierajú, proste ďalšia nepohodlná skutočnosť.

Nech sú príčiny globalistov a ich prisluhovačov akékoľvek, lož za lžou nás sprevádzajú z hlbín histórie až dodnes, udalosti z roku 1968 nevynímajúc. V dňoch 50. výročia obsadenia ČSSR spojeneckými vojskami sa mediálny priestor doslova hemží odsúdením okupácie, kedy zákerné armády silovo potlačili reformné krídlo v KSČ a zabránili vzniku supersocializmu s ľudskou tvárou. Dobroprajný Západ vtedy tuho a úprimne zaplakal nad naším osudom.

Dobrým barometrom klamstiev sú postoje súdruhov kapitalistov a médií, patriacich jedinému vyvolenému etniku. Stačí dať pred ich správy opačné znamienko a pravdu máme na tanieri. Systém funguje aj pri hodnotení Pražskej jari. Jednostranné chápanie udalostí valcuje skrytú pravdu a zjednodušuje spleť mocenských záujmov o stred Európy. Ponúkam niekoľko (zostručnených) znepokojivých faktov, nezapadajúcich do všeobecne uznanej „pravdy“, z ktorých vyplývajú závery samy od seba:

1. Antonín Novotný vládol tvrdou rukou, vo vnútri a aj smerom von. Natoľko, že sa vzoprel sovietskemu vedeniu, ktoré chcelo na našom území základne a jadrové zbrane. Sovietska trockistická verchuška neveľmi rozumela procesom riadenia, no jasne vytušili slabinu Varšavskej zmluvy v podobe ČSLA. Novotného (aj) na nátlak Kremľa odvolali a vymenili za Dubčeka.
2. Alexander Dubček vyrastal s rodičmi v ZSSR a bol riadne naverbovaným agentom, pracujúcim pre komunistickú veľmoc. Vynikal neschopnosťou argumentovať, bol povoľným a poslušným dobrákom. No zároveň oplýval určitou charizmou nevinnosti a tá imponovala masám. Trik sa podaril, obyvateľstvo pochopilo sovietizáciu a zmeny vo vedení KSČ ako uvoľňovanie spoločnosti a otvorenie sa demokracii.
3. Prozápadne orientované krídlo v KSČ tiež chcelo odvolať Novotného, no úplne z opačných príčin. Chcelo otvoriť krajinu Západu a nerozumne tak skokovo zmeniť krehkú rovnováhu síl v Európe. Ako zámienku využili zbehnutie generála Jana Šejnu do USA (bol osobným priateľom Novotného). Začal pracovať pre CIA a vyzradil operačné plány ČSLA a väzby na Varšavskú zmluvu. Toto, samozrejme, ani ZSSR nevyhovovalo.
4. KSČ sa rozštiepilo na viac táborov a nastal mocenský chaos. Západné rozviedky zmobilizovali sily a do ČSSR prichádzalo nebývalé množstvo západných turistov, obohatené o agentov všemožných hodností a určení. Československá armáda po čistkách, zameraných na Novotného generálov, postupne prechádzala pod vplyv prozápadných prúdov vo vedení Československa.
5. V júni a júli 1968 začala ČSLA odstraňovať zátarasy na západných hraniciach, železná opona mala diery. Do Bavorska prúdila obrnená technika USA a NSR, pričom ťažkú techniku sa nik nesnažil maskovať. Generál Parker dal príkaz na zavesenie atómových bômb do strategických bombardérov a tie čakali na príkazy. Kolóny obrnenej techniky uviedol do stavu najvyššej pohotovosti.
6. Udalosti vyvolali v Moskve oprávnenú paniku a presvedčili aj odporcov invázie na okamžitý vojenský zásah. Vojská spriatelených armád prekročili hranice a obsadili celé územie ČSSR (naša armáda nekládla odpor), pričom sovietska armáda zostala na našom území dlhodobo. Predbehli vojská NATO o niekoľko hodín.

Vnímavý čitateľ si iste povie, že udalosti z augusta 1968 boli vysoko pravdepodobne pretekmi o obsadenie Československa. Globálny sily pracujú s dlhodobými scenármi, preto načim nazerať na udalosti z uhla dlhých fázových posunov. Pražská jar, čoby nepodarená predchodkyňa farebných revolúcií, mala slúžiť do budúcna ako baranidlo proti Rusku, nie proti Sovietskemu zväzu. Preformátovanie ZSSR prebehlo o smiešnych 23 rokov neskôr a bolo v 60-tych rokoch už starostlivo naplánované. Teda udalosti riadili elity s ohľadom na nalinkované procesy budúcnosti. Tak čo onak, Československú republiku nečakalo vo výhľade nič dobrého pod Východom, prípadne ani pod Západom. O tom nabudúce.