Podnikáte ? S akou maržou ? 4 000 % ? / Časť II.

Prečo je dôležitá colná hodnota pri dovoze tovarov  z tretích krajín ? Lebo sa v súčasnosti používa takzvané valorické clo – základ pre výpočet cla je cena tovaru.

Dlhodobo je to zložitá otázka, rieši to aj Svetová colná organizácia (WCO), riešenie je zložité, nepriehľadné, posudzovanie jednotlivých dovozov má mnoho premenných – jednoducho ideálny stav pre colné podvody z pohľadu ceny.

Ak tomu pripočítame neustály konkurenčný boj o dovozcu – aby bol naplnený plán výberu cla do národného rozpočtu, tak tu máme aj tlaky riadiace na splnenie rozpočtových požiadaviek.

94

Ak stále pretrvávajú pochybnosti, môžu sa odobrať vzorky dovážaného tovaru a vyžiadať záruka⁵⁶ na pokrytie potenciálnych strát z ciel. Komisia poskytla členským štátom jasné usmernenia, ako riešiť podhodnotenie tovaru počas implementácie prioritných oblastí kontroly podhodnotenia textilu a obuvi z ázijských krajín. V praxi však stále pretrvávajú ťažkosti.

Ak stále pretrvávajú ťažkosti, tak asi stále pretrvávajú dôvody prečo colné správy ignorujú jasné usmernenia Komisie. A sú to tieto dôvody:

• • konkurenčný boj o splnenie plánu výberu cla do národných rozpočtov

 

• • boj o investorov a investície – za každú cenu

 

• • tlaky politické, lobistické, kriminálne, korupčné

 

• • nejednotné postupy ktoré majú prilákať dovozcu do určitého štátu, alebo regiónu

 

 

95

V každom kontrolovanom členskom štáte sme vybrali vzorku 30 potenciálne podhodnotených dovozov textilu a obuvi z Ázie z roku 2015 s cieľom overiť, či žiadosti uvedené v oznámeniach o VP úradu OLAF týkajúce sa podhodnotenia boli splnené. Zistili sme, že členské štáty vykonávali príslušné oznámenia o VP odlišne a že žiadosti úradu OLAF neboli v každom prípade splnené. Taktiež sme zistili, že všetky položky vo vzorke boli značne podhodnotené. V niektorých prípadoch ceny spracovanej bavlny deklarované pri dovoze boli dokonca nižšie než cena surovej bavlny. Na obrázku 3 a obrázku 4 je uvedené porovnanie rizikových prahových cien spracovanej bavlny, cien surovej bavlny a cien deklarovaných pri dovoze vo vzorkách zo Spojeného kráľovstva a Poľska:

Odpoveď Komisie

95

Komisia už vykonala inšpekcie týkajúce sa podhodnotení vrátane misií do Spojeného kráľovstva v novembri 2016 a v máji 2017 a misie na Slovensko v roku 2016 a v súčasnosti ďalej sleduje súvisiace správy. Komisia takisto žiada o informácie zo všetkých členských štátov, ktoré sa podrobili inšpekcii v roku 2017, o svojich postupoch na boj proti rizikám podhodnotenia a má v úmysle dať tejto otázke v budúcnosti prioritu.

Je pekné, že v budúcnosti uvedený problém bude definovaný ako priorita. Nie vyriešený – len definovaný. Posledných 20 rokov sa nič na prístupe k colnej hodnote nezmenilo.

Základom každého obchodu je : kúpiť tovar a predať za drahšie – tvoriť zisk. Je to tak jednoduché, že aj ja ekonomicky nevzdelaný, som to pochopil. Šikovní dovozcovia to tiež poznajú a preto dovážajú tovar tak lacno. že je lacnejší ako surovina z ktorej sa uvedený tovar má vyrobiť. Ak sa dovezie tovar, z druhej strany sveta, v hodnote 0,30 € za kilogram, cena surovej bavlny bola vtedy 1,2 € za kilogram, tak je to šikovný obchodník, ktorý sa vie obracať vo svojom odbore. Vysvetlenia – lacná pracovná sila, zneužívanie práce detí, za misku ryže a tak podobné nevedia spraviť jedno – aby surovina bola drahšia ako výrobok !

Komisia, členské štáty, spotrebiteľ tovaru by sa mali tešiť – dostanú kvalitný, lacný tovar. Alebo je to inak ? Nedostanete bavlnené nohavice za 0,60 € ? Veď 100 % zisk na nízko obrátkovom tovare je primeraný ! Dlhá bola cesta z Ázie, potrebujú  200 % zisk – aj tak dobre, veď nohavice za 0,90 € sa tiež dajú kúpiť. Na takúto cenu som zatiaľ nenatrafil, možno sa špatne pozerám po pultoch, alebo nechodím do toho správneho obchodu.

S uvedenou situáciou musí byť spokojný aj štát, preplnený štátny rozpočet, preplnené zdravotné a sociálna poisťovňa. Pre čo ? Je to vcelku jednoduché, 10 % na dani sa zamotá v rôznych papierových kúzlách. Dobrý daňový poradca optimalizuje základ dane v zákonných kľučkách ešte viac. Ale 4 000 % a viac sa jednoducho upratať nedá – pre to sú plné poklade členských štátov a aj EÚ.  Alebo je to inak ??

Toto je asi najjednoduchší model znižovania colnej hodnoty. Postupov je omnoho viac, sú aj podstatne sofistickejšie.

Možno až teraz som pochopil kto obsadzuje naj lukratívnejšie miesta na našich uliciach     v EÚ :

• • bankové domy

• • telefónny operátori

• • reťazec rýchleho občerstvenia

• • nadnárodné obchodné reťazce

• • obchody predávajúce ázijský tovar

Pokladne sú plné – v čiernej ekonomike a v daňových rajoch.

Nezúfajte – bude lepšie – Komisia má v úmysle dať tejto otázke v budúcnosti prioritu.