16.19 Masové demonštrácie – ísť, či neísť? Kedy sa zúčastniť?

Ak chcete preskočiť „DVTR bludy“, tak čítajte rovno odsek začínajúci bold Výborným. V rámci DVTR skúsim poňať túto tému jednoduchšie tak, aby to pochopilo čo najviac ľudí. Využijem viacero zdrojov, ale pridám aj svoje vysvetlenia. Takže začneme pojmom plná funkcia riadenia. V jednoduchosti je to takto – ak to vidíte prvýkrát, tak to stačí, ak to poznáte a chcete viac kliknite tu

1. Rozpoznanie faktoru prostredia, ktorý vyvoláva subjektívnu potrebu riadenia
2. Formovanie stereotypu rozpoznávania faktora prostredia
3. Stanovenie cieľov vo vzťahu k rozpoznanému faktoru
4. Formovanie koncepcie a čiastkových koncepcií riadenia pre každý cieľ
5. Zavedenie koncepcie do života
6. Kontrola procesu riadenia
7. Zdokonaľovanie pôsobiacej koncepcie v prípade nevyhnutnosti
8. Likvidácia existujúcich štruktúr a uvoľnenie využívaných zdrojov v prípade nepotrebnosti, alebo ich zachovanie v práceschopnom stave do nasledovného použitia

To je teória, ale o čom zaujímavom chcem písať? V realite sa však riadenie nezačína prvou etapou ale často začína niekde v strede. Teda stanovíme si ciele a začneme niečo pre to robiť. Predpokladáme, že prvé etapy sú už „nejako vyriešené“. K čomu to vedie v praxi? Pripusťme, že už niekto daný proces riadi a svoju koncepciu už zaviedol. Na jej základe sa budete snažiť riadiť niečo svoje

Výborným príkladom sú masové demonštrácie – vyvádzanie masy ľudí do ulíc. Ľuďom dáme cieľ, že chceme niečo zlepšiť. Keďže v dnešnej spoločnosti sa nedá bez jej zmeny koncepcie zničiť korupcia, ale korupcia je jej olejom, tak vždy bude dôvod byť nespokojný. Vždy. Ľudia na to skočia, veď kto by nechcel mať lepšiu spoločnosť a odvodia si z toho cieľ – lepšia spoločnosť – bod 3 plnej funkcie riadenia. Idú do ulíc – majú koncepciu a zavádzajú ju do praxe – body 4 a 5, lebo si myslia, že tým dosiahnu to, čo chcú. Lenže ten, kto ich doviedol do tých ulíc už má pripravenú svoju koncepciu riadenia a využije masu ľudí na to, aby „pracovali“ v jeho prospech

Ďalším príkladom v tomto sú protesty „All for Yan“, či protesty v ´89. Čo sa vlastne stalo už chápeme. Ale prečo ľudia nedosiahli čo chceli? Hoci som už niečo o tom písal, skúsme „vedeckejšie“. Je to kvôli dvom veciam. Za prvé ľudia keď sú vyvádzaní na ulicu nerozpoznali základné faktory prostredia. To znamená to, že keď príde anonymná masa na ulicu a za niečo protestuje, že niečo dosiahne. Prečo by mala? Lebo prišla na ulicu? Skutočne sa dá tomu veriť? „Lebo v demokratickej spoločnosti to tak je?“, alebo „V Nemecku by dávno …“. Naozaj? Veríte tomu? Aj to, že darčeky pod stromček nosí Santa Claus?

Druhý faktor je to, že niekto pred nimi si už položil koncepciu a začal ju uskutočňovať na dosahovanie svojich cieľov. Ľudia sa do tejto koncepcie iba vložili s tým, že chceli plniť svoje ciele. Bohužiaľ pracovali nie na svoje, ale na cudzie ciele. Masa na ulici má iba ilúziu riadenia, ale reálne neriadi nič. Masa ľudí je riadená a je iba nástrojom riadenia, ktorú zneužívajú na svoje prospechové ciele. Znie to veľmi zle, ale v drvivej väčšine je to tak

Ak nevieme ako bude objekt riadenia reagovať na naše riadiace procesy, tak ho v podstate nedokážeme riadiť. Ak ľudia idúci na námestie nevedia ako dopadne to, že prídu na námestie a dosiahnu niečo, tak tam idú úplne zbytočne, dokonca môžu seba a svojim blízkym privodiť katastrofu. Takisto pri „All for Yan“ tí, ktorí vyvolali ľudí do ulíc si splnili svoj cieľ čiastočne a to, že z vlády odišli predseda a podpredseda vlády. Alebo si cieľ splnili a to nasledujúce za odchodom 2 politikov z vlády je iba bonus, ktorý mali na dosah, ale nepodaril sa? Ľuďom z námestí sa žije lepšie tým, že dvaja odišli? Je to lepšie, alebo horšie? Sú šťastnejší? Už sa im darí? Vidno to na spoločnosti ako „dobre to ide“?

Predvídať, znamená riadiť. Človek môže riadiť iba tie procesy, ktoré môže predvídať. Pokiaľ jeden človek môže predvídať a druhý nie, tak ten predvídavý môže riadiť a ten druhý nie

Veľmi dobre o tomto ukazuje aj ľudová rozprávka Dlhý nos. Mladík, zaľúbený do princezny jej dal všetky svoje zázračné dary a očakával, že sa bude ženiť. Princezná a jej otec ho však iba okradli a on zostal bez všetkého. Potom pochopil ako to funguje a dostal druhú šancu ovocím, ktoré mu padlo na nos. Poučil sa a druhú šancu už následne využil, lebo „vedel ako to funguje“. Zadefinoval si kľúčové faktory prostredia, postavil si ciele a koncepciu a aspoň si zobral svoje ukradnuté veci späť. Rozprávky sú všeobecne plné múdrych rád, z ktorých by sme si mohli brať príklady

Najčastejšou našou predstavou riadenia je, že existuje nejaká organizácia a na jej čele stojí človek. Ten vydá nejaké smernice a ostatní z organizácie tieto smernice plnia a podľa týchto smerníc sa spoločnosť riadi. ALE, ako vznikla tá organizácia? Aké úlohy má plniť? Prečo má práve takú štruktúru a nie nejakú inú? Kto uzákonil, že takéto organizácie môžu vzniknúť? Prečo? Vo väčšine prípadov sme len pasívnymi prijímateľmi faktorov prostredia, ktoré sú už nastavené a my pracujeme pre prijímateľov plodov tohto nastavenia

Okrem iných u nás máme liberálno tržný ekonomický model – máme pod ním zákonodarstvo, medzinárodné vzťahy, vzdelávanie, všetko čo tu platí. Hoci sa nám všetci snažia nahovoriť, že tento model je pre nás najlepší, je orientovaný na to, aby sme boli kolóniou. Aby sme nepracovali pre našich ľudí, ale pre niekoho iného. Vraj máme zastupiteľskú demokraciu –  ľud si volí svojich zástupcov, ktorí potom v jeho mene rozhodujú. Oni v našom mene rozhodujú, ale nie v náš prospech

Prečo to tak je? Pretože naša spoločnosť nemá pod kontrolou plnú funkciu riadenia. Funkcie riadenia našej spoločnosti sa realizujú mimo našej spoločnosti. Na bicykli síce točíme pedálmi, ale bicykel riadi niekto iný. Ak toto nepochopíme, tak toto riadenie našej spoločnosti bude mať dlhodobo negatívne následky na našu spoločnosť. Bude to dovtedy, pokiaľ ako spoločnosť neskončíme, alebo naše riadenie preberie iné riadenie alebo sa z toho poučíme a budeme realizovať také riadenie, ktoré nám umožní realizovať plnú funkciu riadenia, alebo aspoň jej zásadnú časť

Ak by sa objavila koncepcia ako inak riadiť našu spoločnosť treba brať do úvahy ako je daná nejako naša spoločnosť, ako je už nastavené prostredie. Toto prostredie sa však líši od toho, keď ten „niekto“ zavádzal svoju koncepciu – liberálno tržný ekonomický model – je prijímaný už ako hotový vzor. Ak to nevezmeme do úvahy – k čomu to bude viesť? K chybám v riadení. Dokonca to môže viesť k takým chybám, že vy budete viesť perfektne svoj proces na základe prevzatej koncepcie, ale nebude to vo vašom záujme, ale stále iba v záujme toho, kto vám túto koncepciu poskytol