17.3 Postupná debilizácia našich detí na základných školách

Je to neuveriteľné, že naše deti strácajú vo výsledkoch v porovnaní s ostatnými krajinami a zároveň aj v porovnaní s minulosťou. Na našich školách prebieha postupná a systematická debilizácia našich detí pod patronátom štátu. Môžeme si pozrieť výsledky testov PISA, kde sa porovnávajú výsledky 15 ročných detí vo vede, matematike a čítaní

Tu si môžete pozrieť ako vyzerá náš vývoj 2006-2015. Vo všetkých parametroch klesáme. Tu si môžete pozrieť ako to vyzerá s nami v celosvetovom meradle. Naša krajina je červená, podpriemerná. Tu si to môžete pozrieť pekne v číslach 2006-2015. Je to na zaplakanie. V prírodných vedách sme v rámci OECD 5. odzadu (30 je pred nami), v matematike 7. odzadu a v čitateľskej gramotnosti sme 3. odzadu. Z mimo OECD krajín nás predbieha už aj Čile. Čo je príčinou toho? Ako z toho von?

Nová ministerka p. Martina Lubyová ide robiť ďalšiu reformu. Akú? Základom je pre ňu čarovné slovo inklúzia. Môžete to nájsť tu, tu a keď si to vygooglite nájdete to vlastne všade. Propaguje to, vidí v tom budúcnosť. Inklúzia však prebieha už na školách od ´89, ona to však ešte viac zdôrazňuje

Čo je to vlastne inkluzívne vzdelávanie? Definíciu nájdeme tu. Čo to v praxi znamená? Znamená to, že do triedy dáte spolu deti nadané, normálne, menej nadané, deti s rôznymi poruchami a deti, ktoré prídu v rámci utečeneckej či ekonomickej migrácie. Ale čo to vlastne znamená?

Predstavme si, že v triede máte pár nadaných detí, veľa normálnych, pár menej nadaných, jedného s poruchou správania a pre jednoduchosť iba jedného dislektika. Mohli by sme pridať ešte jedného autistu či dieťa cudzinca, ale to pre jednoduchosť vynechajme. Učiteľ má na hodine 45 minút a má povedzme 20-25 detí, čo je asi 2 minúty na dieťa. Teraz si predstavte, že dieťa s poruchou správania vyvolá v triede počas hodiny iba 2 krátke problémy v správaní a dislektik niečo nepochopil. V podstate učiteľ ešte nezačal a hneď má výrazne menej času na zvyšný počet detí mínus 2

Učiteľ musí venovať deťom s poruchami dostatočný čas, lebo u nich nedosiahne v podstate žiaden pokrok. Ak im venuje viac času, tak zvyšku detí sa už nevenuje nikto. Nadané deti môžu ísť na 30 minút von a v podstate im nič z hodiny neujde, len je to pre nich strata času v škole, kde sa mohli niečo naučiť. Dokonca aj z priemerných detí sa takto stávajú podpriemerné. Talenty sa strácajú úplne. Teda reforma, ktorú ideme robiť za veľa peňazí nielenže nepomôže, ale bude ešte prehlbovať zdebilnievanie našich detí

Okrem toho učiteľ by mal zohľadňovať jednotlivé poruchy u detí a na každú poruchu pri písomke / teste túto poruchu zohľadniť a vytvoriť pre žiaka osobitný test. V našom prípade každá písomka by mala byť vypracovaná aspoň dvojmo s rôznymi ohľadmi. Ak má 3 deti s poruchami, tak by mal urobiť 4 rôzne písomky na danú tému rozličné obsahom, prispôsobené poruchám. Kedy sa má normálne dieťa v škole niečo naučiť, keď sa mu učiteľ nemá čas venovať? Ako reflektujeme tieto „nové metódy“ v tom, že pedagógovia na to neboli pripravovaní na vysokej škole? Že na učenie detí s poruchami je nutné študovať špeciálny odbor – špeciálna pedagogika? Ako to majú učitelia robiť? Ako máme vychovať svoju „rozumnú“ elitu, ak talenty utápame spolu s deťmi s poruchami? Zdá sa, že celá tá inklúzia je iba príprava na to, že tu príde množstvo migrantov, ktorých deti budeme vzdelávať inklúziou a naše deti budú ďalej osprostievať

Pred ´89 základné vzdelanie trvalo 8 rokov. Teraz 9. Ja osobne si pamätám, že v druhom polroku šiesteho ročníka sme riešili slovné úlohy – rovnice so zlomkami. Dnes sa to neučí ešte ani vo ôsmom ročníku. Možno v deviatom? Uvidíme tento rok. Ak ste vyštudovali pred ´89 – prejdite si doma čo sa učia teraz, aké sú nároky v porovnaní s tým, keď ste chodili do školy vy a hneď pochopíte prečo deti majú výsledky v PISA testoch aké majú

Pred ´89 bola skupina pedagógov, ktorí sa venovali príprave učebníc. Tie boli stavané tak, že do kníh sa dostalo učivo a za učivom bolo množstvo príkladov na precvičenie. Teraz sú učebnice stavané hravejšou formou. Je tam množstvo obrázkov a za učivom je ale iba pár príkladov (niekedy len 1-2) na precvičenie.  Zvyšok učiva a ostatné príklady si má učiteľ vymyslieť a je na ňom, čo vymyslí pre deti. Teda, aby som to vysvetlil. Teraz namiesto skupiny pedagógov, ktorí sa tomu profesionálne venovali pred ´89 a pripravili dostatočné množstvo učiva a príkladov, z ktorých si mohol učiteľ priamo vybrať ten vhodný a rovno ho odučiť si teraz každý jeden učiteľ učivo a príklady nevyberá, ale sám ich doma vymýšľa. V lepšom prípade, ak vyšlo viacero učebníc od rôznych autorov si učiteľ príklady vyberie z nich a dáva ich deťom, pričom tie ich v učebnici nemajú

Medzi prvé otázky riaditeľa na pohovore s učiteľom patrí: „Čo budete robiť pre školu mimo pracovnej doby?“. V Bratislave tieto otázky dávajú menej, pretože by bol zrejme oveľa väčší deficit učiteľov ako je. Ale mimo Bratislavy je to minimálne ďalšia hodina práce denne väčšinou nezaplatená navyše

V každej práci a aj napríklad vo výrobe sa po ´89 zvýšila administratíva pracujúceho výrazne. Teraz pozri tento štítok, tu skenuj s čítačkou, tam niečo založ, keď ti nesedí uprav v systéme, hľadaj chybu, vytlač faktúru … Presne to isté aj v školstve. Papiere, počítač, sieť, aj počítač aj papier, nové – pravidelné vyberanie peňazí a ich krádeže a do toho vstupujú rodičia. Samozrejme náročnosť rodičov stúpla a tomu sa musí prispôsobiť aj učiteľ. Žaloby rodičov na učiteľov sú už relatívne bežné oproti iným povolaniam. Ak nepoznáte učiteľov ako na také veci reagujú si vo väčšine prípadov predstavte seba a hneď viete aké to je

Hodne trpezlivosti musí mať učiteľ aj pri pracovných zmluvách. Bolo bežnou praxou, že učiteľ dostal zmluvu od septembra do júna. Legislatívnou úpravou sa toto zmenilo k lepšiemu, že učitelia nemusia isť v lete na letné brigády počas prázdnin, aby v lete niečo zarobili. Avšak tu máme nový fenomén a to sú zmluvy na dobu určitú v kombinácii so zmluvami na zastupovanie. Učiteľ dostane 2 zmluvy na dobu určitú počas prvých dvoch rokov a následne dostane zmluvu na zastupovanie. To je spôsob ako sa ľahko zbaviť učiteľa. Niekedy je dokonca stratégiou riaditeľov nabrať mladé učiteľky, ktoré rýchle otehotnejú na zmluvu na dobu určitú. Na materskej môžu dať reálnemu pedagógovi zmluvu na zastupovanie a keď sa vráti mladá mamička späť, tak po roku môže rovno odísť, lebo jej skončí zmluva na dobu určitú. Nemorálne, ale praktické, veď vedenie chce ukázať ako ušetrilo a zároveň mať možnosť prepustiť zamestnanca, keď bude potrebovať

Takže… práca s debilizačnou inklúziou, kreatívnym učením podľa vlastných plánov učiva dané tým jedným vašim učiteľom, explóziou mimoškolských aktivít a administratívy, problémoch s pracovnými zmluvami to stojí za to, pretože učiteľ získa výborne platenú podpriemernú vysokoškolskú mzdu

Učiteľ sa stále dostáva do začarovanej situácie, pretože je tlačený, aby horšie učil, dostával za to menej peňazí a ľudia, ktorí by to mohli zmeniť napríklad vo voľbách to vnímajú, že výsledok je zlý, učitelia nič deti nenaučia, teda samozrejme si nič navyše nezaslúžia. Ten pocit učiteľa je frustrujúci

Myslíte si, že o týchto problémoch v školstve nikto nevie? Myslíte si stále, že toto nie je zámer? Veď ak máme byť kolóniou mali by sme mať k tomu aj prispôsobené koloniálne vzdelávanie. Toto nie je krátkodobý trend, ktorý sa dá rýchlo zvrátiť. Z tohto sa budeme dostávať desaťročia a to aj keď hneď zatiahneme ručnú brzdu a pôjdeme dobrým smerom. A na to by musela byť aj dobrá vôľa. Je?

Na záver link, ak sa chcete zasmiať cez slzy kam školstvo smeruje a viete trošku anglicky