Trikrát a dosť!

Zdravého nenarušeného občana Slovenska už musí vytáčať do vývrtky, čo všetko sa rieši v slovenskom parlamente. Slušný občan potrebuje zákony, ktoré mu uľahčia život a nie divadlo. Takým divadlom sa stalo aj prejednávanie Dankovho rokovacieho poriadku.

Vážení aj nevážení  poslanci, slušným občanom je srdečne jedno, či plagátik prinesený do pléna Národnej rady ako vizuálna pomôcka, má mať maximálnu uhlopriečku 12 alebo 200 centimetrov.  Slušným občanom však nie je jedno, ako často sa zneužíva pri hlasovaní možnosť “zdržal sa hlasovania”. Poslanec Národnej rady má pracovať. Má čítať všetky zákony a nečakať na ukázané palce svojich kolegov z klubu. Poslanec má vyjadrovať svoj názor. Prípadne po vzájomnej dohode názor poslaneckého klubu. Vyjadrenie názoru znamená, že buď som ZA niečo, alebo PROTI niečomu. Zdržanie sa hlasovania nie je názor. Je to postoj k predloženému návrhu, že jednoducho o ňom nechcete hlasovať. Takáto situácia môže nastať aj v reálnom živote každého občana, ale nastáva len vo zvlášť výnimočných prípadoch. V situáciach, kedy si vyjadrením názoru môžeme privodiť nejaké vedľajšie účinky, škody. Opakujem ešte raz, tie situácie nastávajú  len v mimoriadnych prípadoch.

Čoho sme však svedkami v parlamente? Možnosť “zdržal sa hlasovania” je absolútne sprofanovaná  a zneužívaná. Zneužívaná na politické ciele a obštrukcie. Poslanci ju využívajú, aby nemuseli vyjadriť názor na vec. Názor na predložené návrhy zákonov. Potom však vyvstáva otázka, načo si tých poslancov platíme?  Keď sa boja prejaviť názor, aby ich občan nemohol pranierovať a kontrolovať? Zakážeme možnosť zdržať sa hlasovania?

Mám lepší návrh. Je potrebné im to jednoducho obmedziť. Každý poslanec dostane možnosť zdržať sa hlasovania maximálne 3 krát za jednu schôdzu parlamentu. Lebo občan chce počuť súhlasný alebo nesúhlasný názor poslancov, ktorým odovzdal mandát a nie hlúpe politické hry. Podobný princíp by sa mohol zaviesť aj pri hlasovaniach v parlamentných kluboch. Lebo tam sú tie obštrukcie ešte okatejšie.

Takže si to zhrňme. Zrejme by nebolo dobré tú možnosť úplne zakázať, iba ju našim poslancom obmedziť. Takáto zmena rokovacieho poriadku by mala svoje opodstatnenie a reálny základ. Riešila by podstatu a nie hlúposti. Nápad máte, chyťte sa ho.

Páni poslanci, neviete vyslovovať svoje názory a potrebujete sa zdržiavať hlasovaní? V poriadku. Ale, trikrát a dosť!