23.1 Teória „Ja chcem“

Začnem trošku netradične a hodne inou témou ako zvyčajne. Cyklus 23.X budem venovať tomu, čo môžeme ľahko spraviť my so sebou, aby sme mali lepší život, aby aj celá spoločnosť bola lepšia. Náhodou som narazil na toto video z Amerického X faktora

Ak nerozumiete po anglicky nevadí. Pozorujte iba reakcie ľudí z videa. Skúsim preložiť tie najpodstatnejšie slová tej pesničky … Želám ti všetko najlepšie na tomto svete. Povedal som ti, keď si ma opustila nie je čo odpúšťať. Ale vždy som si myslel, že sa vrátiš, povieš mi, že všetko čo si tam našla je zlomené srdce a mizéria. Je ťažké pre mňa povedať, že som žiarlivý, že si šťastná bezo mňa … Potom sa to už len točí okolo toho. Prosím ospravedlňte nedokonalý preklad

Neviem posúdiť umeleckú kvalitu pesničky, lebo ani nepoznám jej originál, ani nie som hudobný kritik. To bačanie Simona a viacerých okolo určite nebolo kvôli výkonu speváka, ale skôr v tom, že si uvedomovali slová, ktoré interpret spieval

Čo si vlastne uvedomovali? Podobnú situáciu zažili. Podvedome vedia, že k partnerovi, s ktorým toto zažili mali veľmi blízko. Vedeli, že partnera mali radi a nakoniec to nedopadlo dobre. A čo najhoršie toho druhého to netrápi alebo sa aspoň tak tvári a dokonca je bez bývalého milého šťastný. Čo spôsobilo ich rozchod?

Množstvo dôvodov je popísaných tu v rozhovore s  Danielou Kovářovou na HS. Z môjho pohľadu jedného z najlepších na HS doteraz, pričom nie je ani o politike

Napriek tomu by som pridal k nemu ešte pár ďalších argumentov. Celá naša spoločnosť je prudko individualistická a veľa chlapov má pocit, že sú supermani a ženy, že sú princezné. Samozrejme každá žena je princezná a chlap je superman, ale otázka je s akou mierou. Oproti týmto sebavedomím pocitom človek musí postaviť „Stop“ – ky ako svedomie, pokoru a vnútorný hlas, ktoré toto sebavedomie vedia usmerniť na správne miesto. Tieto prvky vedia v človeku nachádzať riešenia, na ktoré nie je jednoznačná odpoveď aj v najkomplikovanejších sociálnych situáciách

Tieto „Stop“ – ky sú v nás veľmi silno potláčané masmédiami. Sme zvyknutí pomaly na podvedomej úrovni si stanovovať ciele na základe teórie „Ja chcem“. Toto do nás hustia cez filmy, debaty „odborníkov“, že je nutné isť za svojim, nepozerať doľava, doprava a dosahovať ciele. Vo veľa prípadoch zistíte, že to presne takto funguje. Večer si dáte sprchu a zmyjete všetko čo ste za deň „napáchali“. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že ak by ste to nespravili a aké sú alternatívy? V každom prípade nie sú také priamočiare a jednoduché ako rýchla a efektívna metóda, ktorú ste použili

Jeden z mojich najlepších kamarátov jedného dňa pred viac rokmi povedal najprv zo žartu „Radšej robím pomaly, aby som sa potom nemusel z veľkej diaľky vracať“. Je jasné, že toto je veľmi nadsadené, ale v živote je nutné sa zamýšľať nad tým čo robíme a dôležitým veciam venovať veľa času. Vnútorne analyzovať a používať svedomie. Väčšinou, keď dáte zo seba to najlepšie, tak sa vám to vráti. Keď nie, treba uvažovať, či to najlepšie bolo aj najlepšie pre druhého alebo len pre vás

A niekedy nedostanete to najlepšie od toho človeka, ktorému všetko dávate, lebo na pozadí vám prebieha teória „Ja chcem“. Tá vám často bráni k tomu, aby ste vôbec nachádzali „dobré riešenia“. Dokonca, ak sa k tomu pridá aj „Ja chcem pri čo najmenšej snahe“ môžete dôjsť vo vzťahoch k najbližším k obrovským omylom. Ak sa od toho oslobodíte, tak napriek tomu, že to nedopadne dobre často to vedie k iným možnostiam , často ešte lepším ako pôvodne, pričom o tom ste ani neuvažovali.

Preto treba ešte v čase, keď sa dá uvažovať a meniť veci k lepšiemu, vtedy sa treba snažiť, aby človek potom nezostal tak ako Simon pri tejto pesničke. Zistil, že už bol dávno mimo realitu a jeho „Ja chcem“ v slovách „že sa vrátiš, povieš mi, že všetko čo si tam našla je zlomené srdce a mizéria“ sa mu vrátili. Autor textu piesne dokonca sám seba klame, lebo hovorí, že jej želá všetko najlepšie na svete, ale sám je presvedčený (dúfa), že ju čaká mizéria. Teda to čo čakal, že stretne ju, presne stretlo jeho

Komunikácia so svedomím a svojim vnútrom pri hľadaní možností je kontinuálny proces a jeho nerešpektovanie vedie k mnohým úplne základným problémom v živote. Teória „Ja chcem“ je v nás zažratá ako dobre nacicaný kliešť a zbaviť sa ho je veľmi ťažké

Naproti tomu tí, čo svoje správanie „konzultujú“ s vnútrom možno nežijú tak „priamo“ a majú komplikovanejšie riešenia, ale výsledky si treba vyskúšať a zažiť. Tieto obraty v životoch sa nedajú urobiť z jedného dňa na druhý a často trvajú aj roky, ale jedným dňom to vždy začína, či už presadením sa teórie „Ja chcem“, alebo jej odvrhnutím