Človek má strach zo zla, vie, že zlo príde a chce sa zlu vyhnúť. Čím je možné zlo väčšie, tým viac vzbudzuje strach a tým väčšia je snaha takéto zlo predvídať: nájsť príznaky, analyzovať ich, vyhodnotiť a spraviť také opatrenia, aby zlo nenastalo.
Strach z veľkého zla je dnes o to väčší, že o ňom máme nesmierne množstvo podrobných informácií a záznamov z minulosti. Ak pred sto rokmi išli chlapi pri totálnej mobilizácii do svetovej vojny niekde dokonca s nadšením, dnes by pri vedomí, čo ich čaká asi takí
nadšení neboli.
Strach z veľkého zla spôsobuje, že ľudia sú mimoriadne citliví na akékoľvek správy o tom, že nejaké takéto veľké zlo hrozí, pričom vedia, že veľké zlo môže prísť už na základe malých náznakov, ktoré sa postupne a nečakane premenia na všetko zožierajúci vír. Táto
téma je mimoriadne vďačná a atraktívna natoľko, že podstatná časť toho, čo sa dnes vo svete publikuje sa snaží varovať, poukazovať na možné zdroje, prípadne písať scenáre možného vývoja smerom k budúcemu veľkému zlu.
Na vierohodné predpovedanie veľkého zla je však potrebné mať určité danosti.
Základným predpokladom je schopnosť vnímať realitu, vidieť veci také, ako naozaj sú. Už toto prvé kritérium diskvalifikuje väčšinu ľudí, pričom táto neschopnosť nie je vlastná iba ľuďom neschopným rozlíšiť programy v televízii a filmy od reality. Nie je to iba
zmätenosť bežných ľudí, ktorí hľadajú útechu v horoskopoch a u pomaľovaných veštíc. Neschopnosť posúdiť realitu je bežná v akademických kruhoch, kde má často na úsudok dám a pánov akademikov neblahý vplyv pocit vlastnej vševedúcnosti, navonok popieraný, ale už z podstaty ich spoločenského zaradenia skrytý niekde v útrobách ich mozgov. Ako ilustrácia môže poslúžiť vyhlásenie Francúzskej akadémie vied v 19. storočí, že všetko už bolo objavené. Alebo iný francúzsky syndróm: pripravenosť na napadnutie zo strany Nemecka. Ako hovoria historici, Francúzsko bolo pred Prvou svetovou vojnou perfektne pripravené na prusko – francúzsku vojnu a pred Druhou svetovou vojnou bolo perfektne pripravené na Prvú. Je fakt zvláštne, že ani vysokopostavené, odborne zdatné armádne kruhy nevideli realitu. Neschopnosť posúdiť realitu sa objavuje u ľudí, ktorí si berú pôžičky, cestujú na dovolenku, kupujú si auto či hazardujú so zdravím. Takže všetci títo ľudia sú z kvalifikácie na predpoveď veľkého zla vylúčení.
Ibaže predpoveď veľkého zla vyžaduje nielen schopnosť poznať realitu, ale potrebuje naviac schopnosť posúdiť vývojové trendy. Takéto analýzy však ani nie sú v silách jedného človeka, preto štáty, médiá či iné mocenské celky zriaďujú celé inštitúcie, ktorých úlohou je analyzovať vývojové trendy a predpovedať možné smery budúceho vývoja. Je zaujímavé, že ani tieto inštitúcie nepredpovedali veľké zlo súčasnosti. Nikto pred pár rokmi nepovedal: Pozor, ak budete robiť to, čo robíte, vznikne Islamský
Štát, kde sa budú diať nesmierne hrôzy. Ak aj niekto predpovedal možnosť finančnej krízy (vlastne ju predpovedali mnohí), väčšinou nedokázal presvedčivo predpovedať jej rozsah a procesy, ktoré spustí. Pritom práve takéto detaily sú potrebné, aby predpoveď mohla byť aj spätne vyhodnotená ako skutočne kvalifikovaná. Predpovedať, že príde finančná kríza je ľahké, pretože ona určite príde, ale presne predpovedať aké príčiny budú mať aké následky, to sa nedarí.
Nikto nepredpovedal hrôzy II. svetovej vojny. Niektorí síce písali, že Hitler je fuj, ale nikto nepredpovedal: desiatky miliónov ľudí zahynie strašnou smrťou, ani žiadne iné detaily, ktoré dnes poznáme.
O to viac je však predpovedí, ktoré strašia, ale sa nenaplnia. Pričom tí, ktorí strašili, bez následkov pokračujú, iba zmenia tému. Príkladom by mohol byť vznik samostatného Slovenska, keď sa hovorilo o okamžitom páde Slovenskej koruny na tretinovú hodnotu a
podobne to bolo s prechodom na rok 2000, keď mali, okrem iného, kade tade poletovať popletené vojenské rakety. Podobne z mobilov sme mali už všetci mať rakovinu.
Neschopnosť predpovedať veľké zlo a zmätenosť existujúcich predpovedí je spôsobená hlavne tým, že veľké zlo nikdy neprichádza priamočiaro. Vyžaduje špecifické okolnosti a určitý sled pomerne veľkého množstva udalostí, ktoré musia prísť pred tým, než bude
zjavné. Ten, kto by plánoval veľké zlo v súčasnosti, by si toho bol určite dobre vedomý. Dnešná doba naviac ponúka rozsiahly matematický potenciál analýzy, syntézy a stratégie, ktoré sú v rukách mocných. Akúkoľvek naplánovanú udalosť väčšieho významu, môžu dnes sprevádzať, alebo predchádzať, iné naplánované udalosti, ktoré k nej vedú, podporujú ju, alebo idú zdanlivo proti nej. Sled dobrých a zlých udalostí môže byť zdanlivo náhodný, teda zašifrovaný. A dnešné možnosti šifrovania, napr. pomocou veľmi veľkých prvočísiel, ktorých binárnu podobu nevie od náhodného sledu núl a jednotiek rozlíšiť ani superpočítač, dáva minimálnu šancu zistiť, že práve tieto udalosti smerujú k veľkému zlu.
Skutočné veľké zlo teda dopredu nepoznáme, ale zato je tu neskutočne veľa falošných prorokov, ktorí ním strašia, pričom využívajú beztrestnosť takéhoto počínania. Filtrom ich falošných proroctiev by mohol byť fakt, že veľké zlo nikdy neprichádza presne tak , ako už prišlo niekedy predtým a nedeje sa v takej forme, ako sa predtým odohrávalo.
Napriek všetkému je tu jeden vždy prítomný, ale ťažko rozpoznateľný indikátor veľkého zla: pýcha. Ale tá je tu vlastne stále, takže ak aj niekto vie rozoznať takú jej podobu, ktorá už predznamenáva veľké zlo, zdá sa, že my ho zatiaľ nepoznáme.