Bordel v poriadku

Katolícku cirkev tvorí 28 typov cirkví. Posledná z nich je vytvorená Benediktom XVI. pre anglikánov, ktorí odišli ku katolíkom, lebo sa nemohli nemo prizerať na homoapostáziu. Čiže to, čo u anglikánov bolo odhlasované ako dobrý skutok, to je u katolíkov veľmi ťažké previnenie voči 6.prikázaniu. Najpočetnejšia skupina medzi kresťanmi – polokresťania, sú celkom reálne zmätení, kto má vlastne pravdu. Pohania sa nám rehocú, že tá cirkev je ale riaden cirkus, a škodoradostne sa tešia, kedy všetky cirkvi vyhodí niekto do luftu. Podobne u pravoslávnych je povolený v kostole druhý sobáš, ak sa prvý nevydaril. U katolíkov absolútny zákaz debatovať o rozvode. Sv. Ján Pavol II zakázal prijímať eucharistiu pre tých, čo žijú telesne v druhom manželstve, iba ak by žili ako brat a sestra. Pápež František im to výnimočne povolil, lebo mnohí tento ideál nestíhajú žiť. Cirkevní advokáti v posledných rokoch prišli na právnickú kľučku, a problémové spolužitie manželov označia v jednom liste za neplatne uzavretý sobáš, lebo vraj ho uzatvárali síce v kostole, ale neboli naň zrelí, čiže sviatostný sobáš ani nenastal. Čiže bolo to čo, kostolné šaškovanie? A voči spoločným deťom žiadna zodpovednosť? Takto vraj v USA “oslobodia” od neprávoplatného sobáša 50 tis.párov z 200 tis.uzatvorených manželstiev do roka. V našej slovenskej diecéze z 2 tis. iba 20. V cirkvi katolíckej vec nemysliteľná počas 20 st! Pozrite, ako sa to dá elegantne a moderne riešiť…Jedným papierom. Ako zázrak. Ako to však bude pred Božím súdom? Myslíte, že tak jednoduché?

Ak neprídete do kostola na sviatok sv. Petra a Pavla na Slovensku, máte ťažký hriech. Ak to isté urobíte v Čechách, žiaden hriech nemáte, lebo oni dostali z Vatikánu usmernenie, že stačí si na apoštolov spomenúť v najbližšiu nedeľu. Čiže, keď už ideme niekoho strašiť ťažkým hriechom, ktorý o pár km hriechom žiaden nie je, prospievame my kresťanskej viere? Alebo ju devalvujeme a sami znevažujeme…

Berieme my vôbec evanjelium vážne? Alebo sa hrajkáme na svojich pieskoviskách a kto má kýbliky inej farby ako tie moje, alebo si stavia kockatý zámok z piesku, nie guľatý ako ja, tak toho vezme určite bobo do tmavej pivnice, aby ho potrestal…

Nerobíme si z vecí, za ktoré vylial Ježiš a jeho priatelia potoky krvi srandu?

Nevzývame my miesto Boha Otca nejakého trápneho infantila? Alebo už aj sociopata?

Nezaťažujeme mi iných ako farizeji neznesiteľnými bremenami, ktoré nie sú ani spomenuté v evanjeliu, a to, čo tam ako dôležité spomenúté je, / napomenutie medzi 4 a 6 očami, zmilovanie sa nad dobitým človekom, neodsudzovanie hriešnej ženy či nechvastanie sa pred oltárom…/ to pre mnohých nábožnosť praktizujúcich nie je vôbec dôležité?

Vďaka za zamyslenie sa.