Sloboda slova aj pre Kotlebu

Po tom, čo Matovič so Sulíkom vydláždili cestu k moci Ficovi, aby následne bojovali za vznik rovnakej vlády ako položili, vyrástol na politickej scéne fenomén Kotleba. Neverím, že Kotleba v časoch, keď pochodoval slovenskými námestiami v čižmách, predpokladal, že sa stane jednou z najvplyvnejších osôb modernej slovenskej histórie, kedy veľa toho, čo politici urobia, odôvodnia Kotlebom. Politici nám roky hovorili, že politika je umenie možného, je to citlivá a komplikovaná hra kompromisov, ktorej radoví občania nerozumejú. Tvrdili to len preto, lebo to znie sofistikovanejšie, ako vysvetliť, prečo liberáli a kresťania, či bugárovci a národniari, dokážu obaja uprednostniť vládu pred sľubmi a programovými prioritami.  Každé rozhodnutie, ktoré je v reálnom živote zradou na voličovi, politici na Slovensku dokážu odôvodniť Kotlebom. Je preto v záujme štandardných politikov, aby fenomén Kotleba prežíval čo najdlhšie. Fenomén Kotleba je dôsledkom toho, že na Slovensku sme sa aj vďaka komunistickej histórie, naučili nahradiť argumentáciu umlčaním. Kotleba vyrástol práve na tom, že sa slovenskí politici báli viesť otvorenú debatu o slovenských dejinách a stalo sa jednoduchšie zakázať hovoriť o nej aj druhým. Patent na pravdu patrí k prvkom totalitných režimov, rovnako ako aj náhubkové zákony, ktoré majú umlčať debatu. Kresťanská demokracia by mala prvá proti takémuto postupu povstať, pretože na kresťanoch boli tieto metódy v moderných dejinách skúšané najviac.  Slováci nie sú národ, ktorý by nemal vlastný rozum a nepotrebujeme štátneho úradníka s pečiatkou, aby nám odobril čo a do akej miery môžeme tvrdiť, ani policajta s obuškom, čo si máme myslieť. Pretože sa nám poľahky stane to, čo je na západe už bežné, že takéto zákony sa v čoraz väčšej miere uplatňujú na tých, ktorí obhajujú koncept tradičnej rodiny a sú za ochranu života. Nebojme sa debaty s kýmkoľvek. Štandardní politici by sa nemali báť debaty ani s Kotlebom. Prinajmenšom pre to, aby vysvetlili, prečo kvôli nemu musia často krát konať tak, ako konajú. Jeho voličov nemožno nazvať jednoducho extrémistami. Predpokladám, že sú to ľudia, čo milujú Slovensko, boja sa o jeho prežitie ako národa a uchovanie jeho identity. A to by malo spájať nás všetkých. Problémom Kotlebu je, že ním predkladaná vízia fungovania štátu je neudržateľná, ak nemá prísť k zásadnému zníženiu životnej úrovne. Oceňujem jeho postoj v otázkach života, ale sľubovať silné a prosperujúce Slovensko v ekonomickej izolácii je nezodpovednosť. Presne to si uvedomujú aj tí, čo si vo Veľkej Británii urobili živnú pôdu z  Brexitu. Pokiaľ na téme profitovali, boli v politike. V momente, kedy svoj cieľ dosiahli a mali možnosť sa podieľať na politickej moci, zutekali. Dovtedy kým, takúto debatu niekto začne, treba sa zasadiť však za to, aby na Slovensku bola sloboda slova absolútna, pretože sloboda buď je úplná alebo potom nie je. Sloboda slova patrí k základným atribútom dôstojnosti človeka a preto ju obhajujem.