Slovensko-maďarská budúcnosť

V záplave zlých informácií, ktoré na nás neustále útočia poslednú dobu chýbajú správy o zhoršovaní slovensko-maďarských vzťahov. A to je vlastne veľmi dobrá správa.

Vždy som bol prekvapený zlými skúsenosťami niektorých ľudí, ktorých na južnom Slovensku vraj nerozumeli, keď v obchode chceli niečo kúpiť a pýtali si to po slovensky. Veď predsa obchodník by takto prichádzal o zákazníkov. Niektoré z tých historiek však boli presvedčivé…

Každopádne žijem už skoro sedemnásť rokov v meste, ktoré má percentuálne najväčšiu maďarskú menšinu na Slovensku – v Štúrove. Odhadujem, že za ten čas som bol nakupovať asi 2000 krát. Po maďarsky neviem. Relatívne často sa mi predavači prihovoria po maďarsky –  68% obyvateľov je totiž maďarskej národnosti, takže to neprekvapuje. Po slovensky im poviem: „Nerozumiem.” Oni hneď prejdú na slovenčinu.

Len dvakrát predavačka toho nebola schopná. Som si prakticky istý, že v oboch prípadoch to boli brigádničky z Maďarska, ktoré je hneď za vodou. Prvý raz okamžite začala ďalšia zákazníčka prekladať. Druhý krát sme sa dohodli po anglicky. Rád by som zdôraznil, že ani v jednom z týchto prípadov sa predavačka nechovala arogantne, skôr bolo na nich vidno, že ich to mrzí a hanbia sa. A keď som niekde s kamarátmi Maďarmi a ja som jediný, čo nehovorí po maďarsky, tak kvôli mne sa aj medzi sebou rozprávajú po slovensky.

Slovensko-maďarské vzťahy v minulosti neboli dobré a najviac ich poznačila maďarizácia –  najmä v druhej polovici XIX. storočia a až do 1. svetovej vojny.  Maďari však za ňu draho zaplatili a napokon, v slovakizácii sme im odplatili, čo sme mohli. Benešovská výmena obyvateľstva po 2.svetovej vojne na nich tiež tvrdo dopadla, aj keď na ňu asi najviac doplatili maďarskí Slováci.

Z Maďarska vtedy odišlo približne 70 000 najuvedomelejších Slovákov a ostali tam tí vlažnejší, ktorí sa potom zrýchlene pomaďarčovali. Takáto „dekapitácia“ by ťažko poškodila aj celý národ, nie to len národnostnú menšinu. Paradoxne tí presídlenci čo prišli na Slovensko sa zas pomaďarčovali na Slovensku  – prišlo povedzme desať slovenských rodín do čisto maďarskej dediny, ktorá mala 3000 obyvateľov. Oni vedeli maďarsky hovoriť a z praktických dôvodov komunikovali so susedmi po maďarsky. Ich deti potom ešte viac… A navyše – mnohí z tých presídlencov skončili v Českom pohraničí. Tam ich deti nemali žiadne slovenské školy.

Ale, ako sa hovorí, keď niekto klope na tvoje dvere, tak sa nepýtaš: „Kto bol?“, ale „Kto je?“ Európa nemá pred sebou ľahké časy a naše šance budú lepšie, ak nebudeme vyťahovať staré hriechy, čo by viedlo len k nekonečnému odplácaniu. Ak budeme čeliť ťažkostiam spolu, lepšie im odoláme.