Ukrajinský problém

Chronický ukrajinský problém bol v poslednom čase zatienený akútnym vývojom vo Francúzsku a v Turecku. Problém však existuje ďalej, ľudia trpia a je zrejmé, že samé od seba sa tam nič nevyrieši. Pri každom probléme však existuje celá škála možných riešení.

Na Ukrajine sa pohybujeme medzi dvoma extrémnymi mantinelmi. Jedným je okamžité odpustenie, zbratanie slovanských národov a prekovanie mečov na pluhy. (Strelné zbrane by sa mohli so ziskom vyviesť do južných štátov USA.) Nemá však ten chlapík, čo prekúva meč akési stalinské fúzy?

Druhým mantinelom je „horúci“ konflikt a každý môže hádať, kde by sa potom frontová čiara zastavila – na Karpatoch, pod Moskvou, za Popradom, alebo južne od Glasgowa. Z Ukrajiny by asi ostala len krvavá diera na mape, ale zlizli by sme to aj my.

Prijateľné, rozumné riešenia sú niekde uprostred a musia brať do úvahy fakty, či sa nám už páčia alebo nie. Jedným dôležitým faktom je, že na Ukrajine sa akumulovala nenávisť celé storočia. Skúsenosti z minulého storočia je len prehĺbili. V porovnaní s týmto hlúpy a provokatívny ťah ukrajinského parlamentu, ktorým bolo obmedzenie používania ruštiny na Ukrajine bol maličkosťou, ale vzťahy iste nezlepšil. Nový prezident Jaceňuk zákon síce neschválil ale škoda už bola narobená. Malo to byť “Dočasny prezident Oleksandr Turčinov”. Na chybu upozornil nick Slovan-pohan, ktoremu za jeho ostražitosť ďakujem.

Druhým dôležitým faktom je národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny. Hoci celkove len asi 17 – 18 % ukrajinského obyvateľstva tvoria Rusi, v niektorých oblastiach na východe krajiny tvoria väčšinu obyvateľstva. Toto národnostné rozloženie obyvateľstva sa odráža aj v mnohých iných charakteristikách, napríklad vo výsledkoch volieb a aj v tom, po akej budúcnosti ľudia túžia.

Toto bolo potvrdené aj referendom, ktoré prebehlo v roku 1994 v Donbase. Nebolo však medzinárodne uznané. Je teda potrebné dohodnúť sa  na novom referende vo východných regiónoch Ukrajiny s medzinárodnou kontrolou. Toto by sa nemalo rozplývať v podotázkach, ale by malo položiť jednoznačnú otázku: „Chcete, aby Vaša oblasť ostala súčasťou Ukrajiny, alebo aby sa stala súčasťou Ruskej federácie?

V prípade, že by referendum preukázalo vôľu obyvateľov týchto oblastí zotrvať v Ukrajine, malo by sa tak stať a ruská menšina by dostala rozsiahlu autonómiu. Ak by väčšina chcela pripojenie k Rusku, tiež by sa malo tak stať a ukrajinská menšina by dostala rozsiahlu autonómiu.

Pri tomto riešení by vlastne každý vyhral. Obyvatelia by dostali to, čo si vyvolili. Rusko a Putin by ukázali, že podporovali svojich rodných bratov bez ohľadu na cenu a mohli by sa venovať rozvoju Ruska. Ukrajina by sa ukázala ako rozumná a racionálne sa chovajúca krajina. Aj my by sme z toho ťažili – Slovensko by už konečne prestalo byť na hranici medzi Západom a Východom.

K EU by sa pripojila krajina plná černozeme. K Rusku by sa pripojila terajšia východná Ukrajina so svojim s minerálnym bohatstvom (Donbas). A najmä takto posilnená EU ako aj Euroázijská únia, by už konečne mohli spolupracovať, keďže by sa z ich pomedzia odstránil chronický zápal, a mohli by lepšie odolávať tlakom spoza mora.