Ekonomické teórie bludov na Slovensku od 1989 časť 5.1

Ekonomický blud č. 5.: kapitalizmus je najlepší systém, ktorý existuje pre ekonomický rozvoj spoločnosti

V čom žijeme je nejaká verzia kapitalizmu. Čo je to vlastne kapitalizmus? Podľa wiki je to systém založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov za účelom zisku. Kapitalizmus je charakterizovaný slobodným voľným trhom. Veľká masa ľudí akceptovala tento systém, pretože umožňoval tomu, kto sa snaží a pracuje získať viac ako ostatní. Celkovo spoločnosť a systém viedli k zdravej / efektívnej alokácii zdrojov cez voľný trh, zdravému prerozdeleniu príjmov a celkovo k progresívnemu rastu a vývoju spoločnosti.

Môžeme však žiť v inom ako kapitalistickom systéme? Väčšina main streamových ekonómov vám povie, že nie. Ich hlavnými dôvodmi sú, že všetky ostatné systémy zlyhali už v minulosti. Ak by sa aj našiel iný systém, ktorý by nebol postavený na kapitalizme, tak po čase by viedol k tomu, že ľudia by neboli motivovaní sa prispôsobiť a ponúknuť niečo navyše. Spoločnosť by chytila demotivácia, stagnácia a nakoniec úpadok. V kapitalizme, kto sa snaží má za svoju snahu odmenu.

Všetky tieto teórie sú fajn až na ich stret s realitou.

Ale ako to je teraz? Za spoločensky hodnotné veci ako školstvo, zdravotníctvo, alebo vo výrobe, kde sa produkujú reálne hodnoty, kde sa človek môže snažiť ako kôň, tam je reálny príjem nízky. A kde je najvyšší? Klamanie štátu o dane. Vo finančných inštitúciách. Majú ho aj politici, ktorí svojimi rozhodnutiami znehodnocujú majetok štátu o milióny, alebo tí čo ho beztrestne nehospodárne míňajú na nepotrebne veci, prípadne v prospech svojich známych. Ale kde sú reálne najvyššie príjmy? Najvyššie príjmy v spoločnosti sú z vlastníctva majetku. Majitelia bývalých sprivatizovaných fabrík, tí ktorí sa k tomu majetku dostali „nejako“ majú príjem ako nikto z pracujúcich. Toto ohodnocuje naša spoločnosť najviac. Príjmy z majetku. Nestrácame tu trosku linku medzi snahou a odmenou za ňu?

Keď sa pozrieme na západ, tak bežný pracovník môže zarobiť ročne 50000 Eur. Vysoký manažér finančnej inštitúcie povedzme 400 krát viac – 20 miliónov Eur. Majiteľ obrovského majetku môže zarobiť povedzme 50 krát ešte viac ako ten manažér – miliardu Eur. Teda majiteľ – 1 človek zarobí toľko ako 20000 ľudí. Odráža tento jeho príjem reálne hodnotu, ktorú vytvoril? Je takáto odmena proporcionálna k práci a snahe, ktorú na to vynaložil? Nie. Za touto odmenou nie je práca, ale je jeho snaha o rozumné rozmnoženie tohto majetku a riziko hospodárenia s ním. Presne tak ako k majetku prišiel, mohol by pri nesprávnych investíciách o tento majetok prísť.

Pozrime sa však ako väčšina k takto obrovským majetkom prišla. Z verejne dostupných informácií je napríklad top 25 najbohatších ľudí na svete tu. Niektorí zbohatli zo super nápadov ako napríklad najbohatší Bill Gates. Niektorí dobrou privatizáciou ako napríklad Carlos Slim. Iní zdedili impérium po taťkovi ako bratia Kochovci. Čo však väčšina má spoločné? Podarilo sa im, alebo ich generáciám pred nimi narásť do obrovských rozmerov a využívajú svoje postavenie na trhu, ktoré bohužiaľ už dávno nie je voľným trhom. Tento trh si prispôsobili a zdeformovali tak, že je obrovský problém sa akýmkoľvek spôsobom popri nich presadiť. Ak sa pozriete na svetový obchod / výrobu, vlastne do väčšiny odvetví, tie ovládli v každom odvetví 1-4 svetové značky a cez patentovú ochranu, obrovskú náročnosť vstupu na trh a cez iné rôzne faktory (hlavne IT tech spoločnosti ako Microsoft, Google, Apple, Samsung, farmaceutické spoločnosti atď) nepripúšťajú na trh reálnu konkurenciu a nie je nikto, kto by im v tomto zabránil.

Banky narástli do takých rozmerov, že ich krach dokonca ohrozuje rast celosvetovej ekonomiky. Politici sú nútení stále viac a viac tieto banky zachraňovať z peňazí daňových poplatníkov a tým sa banky pomaly stávajú automatickým nosičom zisku, bez rizika. Tento trh už dávno nie je založený iba na voľnom trhu a konkurencii.

Je táto alokácia zdrojov v súčasnosti správna pre rozvoj spoločnosti? U nás to vidíme veľmi jednoducho. Keď prídete do nemocnice, školy, sociálnych zariadení, tak tie budovy sú väčšinou staré, zdedené ešte zo socializmu. Priemysel a služby sú väčšinou nanovo vybudované, avšak keď prídete do banky, k starostom alebo primátorom, do sídiel bohatých … poznáte ako to vyzerá. Peniaze, ktoré idú na spoločensky potrebné veci sa zdajú pre spoločnosť akoby vôbec nepotrebné.

Teda kam smeruje dnešný kapitalizmus?

1. Smeruje stále viac a viac k diferenciácii príjmov medzi top a bottom. Avšak táto diferenciácia už nesmeruje k tomu, že raz sa budeme mať lepšie všetci, ale badáme trend stagnácie až znižovania sa reálnych príjmov aj strednej vrstvy. V UK to bol jeden z dôvodov Brexitu, kde za posledných 10 rokov poklesol reálny príjem väčšiny ľudí. Neplatenie daní z príjmu veľkých korporácií a ich dobrovoľné platenie bežnými ľuďmi ako som písal v 4. časti vedie len k prehlbovaniu týchto rozdielov.
2. Bohatí, aby si udržali svoje postavenie a postavenie svojich spoločností na trhu majú obrovské majetky na to, aby mohli ovplyvňovať politiku. Už nie len rozhodnutia ľudí vo voľbách, ale hlavne príjmy straníckych štruktúr a neviditeľné osobné príjmy politikov od svojich podporovateľov sú motivátorom ich rozhodnutí. Nečudujme sa politikom, že presadzujú politiky, ktoré sa voličom priečia, ak sú motivovaní miliardami Eur. Ak aj majú príjmy v státisícoch Eur z rozpočtu od ľudí ktorých reprezentujú, peniaze ktoré im môžu ponúknuť bohatí sú obrovským tlakom na ich morálku.

Bohužiaľ článok je už teraz dosť dlhý pokračovanie v ďalšej časti 5.2 …