Blíži sa výročie povstania v r. 1944. Pri jeho výročiach politici zvyknú mať prejavy, pri ktorých sa riadia želaniami a nie faktami. Minulosť sa však želaniami nedá zmeniť.
Dnes na záver pochodu zo Zlatna do Skýcova prehovoril v Skýcove pán prezident Pellegrini. Vyjadril sa, že tieto obce boli svedkami veľkého hrdinstva a civilné obyvateľstvo všemožne pomáhalo tým, ktorí sa rozhodli bojovať za našu slobodu.
Nevedno, či máme pokladať za veľké hrdinstvom zastrelenie istého človeka z Trnavy 15. decembra 1944 partizánmi pri Skýcove, zastrelenie zajatého nemeckého vojaka 23. februára 1945 či zastrelenie učiteľa Ľudovíta Pecha z Chyzeroviec (dnes súčasť Zlatých Moraviec) koncom marca pre kožený kabát, ktorý si partizáni prisvojili. Okrem nich v neznámom čase partizáni zastrelili horára Osvalda Kovárika s dcérou Annou, zajatého nemeckého dôstojníka so sluhom i jedného vlastného partizána. Obetí partizánov tu zrejme bolo ešte viac, lebo podľa povojnového kronikára Skýcova takéto prípady tu boli skoro na dennom poriadku.
Skýcovčan Ľudo Matejov, ktorý zažil vypálenie dediny, vinu za to kladie partizánom, ktorých Skýcovčania museli trpieť. Podľa jeho názoru, ak by sa v nej partizáni neusídlili, nemeckí vojaci by si jej ani nevšimli. Odmieta označenie obce za povstaleckú či partizánsku. Podľa neho to nielen nie je pravda, ale aj urážka tamojších občanov. Tí chceli pracovať a nie bojovať.
Partizáni vraždili aj v Zlatne a v jeho okolí. 2. decembra 1944 zastrelili horárov Jána Parkányiho a Jána Ševčíka, asi začiatkom februára 1945 pre údajnú zradu vyše 10 nemeckých vojakov, ktorí sa bez boja dali zajať, lebo už nechceli bojovať v prehratej vojne. Pretože partizáni ich nechceli mať ani ako zajatcov, ani ich nechceli prepustiť, pridali sa k partizánom. 3. marca zastrelili Michala Sarku a jeho 15- ročného syna Kolomana z Mankoviec a v blízkom časovom odstupe obchodníka s vajcami zo Zlatých Moraviec, ktorý ich kupoval v okolitých dedinách. Vraj sa volal Jochel. Okrem nich v neznámom čase partizáni zastrelili jednu civilistku a niekoľko partizániek, lebo mali pohlavnú chorobu, ktorú roznášali medzi mužstvom, ako aj jedného pastiera svíň zo Zlatna. Ten bol pracovať v Nemecku, odkiaľ si priniesol pracovnú knižku, v ktorej bola pečiatka s hákovým krížom. Knižku ukázal svojmu partizánskemu kamarátovi, keď sa s ním rozprával, ako to vyzeralo v Nemecku. Ten si všimol hákový kríž. Podozrievaní partizáni ho začali pokladať za vyzvedača a jeho kamarát ho zastrelil.
Od miestnych obyvateľov partizáni si vynucovali potraviny so zbraňou v ruke. Takú podobu v skutočnosti mali pomoc civilného obyvateľstva a boj za údajnú slobodu.
Pán prezident by si mal zvýšiť latku pre svoje prejavy.
.JPG)
