… ako prvák vysokoškolák bol som doma na prázdninách.
Mama ma zavčasu ráno budila, že v dedine sú cudzí vojaci.
Ešte v ten deň som vyzberal viac ako 400 podpisov za odchod cudzích vojsk v rodnej Čičave, ktorá mala vtedy okolo 700 obyvateľov. Prvý sa podpísal môj starý otec Michal Tkáč.
Otec Ján Tkáč bol predsedom JRD a súhlasil, aby si vojaci brali vodu z družstevnej nádrže. Nevyhol sa kritike z okresu.
Podvečer sa po dedine prechádzali dvaja ozbrojení vojaci. Oslovil som ich. Rozprávali sme sa po rusky.
Na moju otázku, odkiaľ sú, odpovedali, že z Ľvova.
Opýtal som sa ich, či sa vedia modliť.
Začali Otčenáš.
Po poľsky.
21. augusta 2026


















