O tom, akým spôsobom zmizne zlo z našej planéty

Túžba mnohých ľudí po čistom, dobrom a mieruplnom živote na Zemi sa naplní. V ľuďoch, ktorí sú čistého vnútra, dobrého chcenia a túžobne očakávajú zmeny k lepšiemu, sa však vnútorne vynára tichá pochybnosť, či je naozaj možné, aby sa zlo a temno stratilo zo Zeme, keď je na nej tak pevne zakorenené?

Pretože vládne nevedomosť, akým spôsobom k tomu dôjde, je potrebné objasniť túto otázku.

Svetlo, čiže Božia sila je tým, čo vládne vo stvorení, pričom temno je len doposiaľ trpeným, prechodným stavom.

Svetlo je nositeľom všetkej sily pre život. Avšak to, čo stojí proti Svetlu, nemá vlastný zdroj sily.

Dočasné tolerovanie temna je dôsledkom Láskyplnosti Stvoriteľa, ktorá je nepochopiteľne trpezlivá voči ľuďom v ich vývoji.

Je tomu tak preto, lebo Spravodlivosť Stvoriteľa sa naplňuje vo veľkých kruhoch a po nejakom čase spravodlivo vracia každému človeku i to najmenšie, čo sa týka pohnútok jeho vnútra.

V tom spočíva potreba trpezlivosti. Vyžaduje to trpezlivosť, tiahnúcu sa stáročiami, pretože duchovné dozrievanie ľudí ide svojimi cestami a nedá sa urýchliť.

Dlhý čas Milosti Stvoriteľa bol darovaný vyvíjajúcim sa ľudským duchom na to, aby poznali zlo, prežili zlo, odvrhli zlo a pripútali sa k dobru.

Aj keď ľudia na Zemi väčšinou spali hlbokým duchovným spánkom, ich osobnosť sa nevedomým spôsobom vyvíjala a dozrievala k Súdu.

Tkáči vlákien osudu, poslušní Vôli Stvoriteľa, utkali všetko potrebné tak, aby to bolo v správny čas pripravené. Aby až nadíde nebeským Otcom určený okamih, sa všetko dalo do pohybu.

Vtedy príde pre bytostných služobníkov príkaz, aby to, čo je vzdialené Svetlu, alebo stojí priamo proti nemu, oddelili od životodárneho prílevu sily. Tým to začne chorľavieť a rozpadať sa podobne, ako keď po smrti tela prichádza rozklad.

Toto dianie bude mať v pozemskom svete mnoho podôb. Ľudia, stojaci proti Svetlu a ich výtvory sa začnú otriasať a rúcať rýchlejšie, než bude v ľudských možnostiach udržať niečo z toho pri živote.

Nesmierna trpezlivosť Stvoriteľa prestane platiť tak, ako platila doposiaľ, a Jeho Láska sa prikloní už len k tým, ktorí budú mať okolo seba vyžarovanie, naplnené všeobsiahlym chcením k dobru.

Nebude preto vôbec potrebné, aby Svetlo priamo bojovalo s temnom. Vôľa Stvoriteľa jednoducho odoprie príliv životodárneho Svetla všetkému, čo smeruje k zániku.

V tom bude veľká zásadná zmena, pretože doposiaľ prúdilo Svetlo ku všetkým ľuďom bez toho, aby rozlišovalo, či smerujú k dobru, alebo ku zlu.

Doposiaľ prúdilo Svetlo vo svojej životodárnosti ku všetkým ľuďom bez rozdielu, aby postupne dozrievali a mali príležitosť sa slobodne rozhodnúť, či budú smerovať k Stvoriteľovi. Ale toto obdobie sa priblížilo ku svojmu koncu.

Na príkaz nebeského Otca nemá byť od určitej chvíle Svetlo votkané do vlákien osudu všetkých ľudí bez výnimky ako doposiaľ, ale má byť darované už len tým, ktorí sa usilujú o súlad s Vôľou Stvoriteľa. Všetci ostatní budú zrazu ochudobnení o prílev síl, ktorý doposiaľ považovali za samozrejmý. Svetlo jednoducho prestane už viac obdarovávať také úsilie ľudí, ktorým sa stavajú proti svojmu Darcovi.

Rozhodovať o tom bude smerovanie chcenia vo vnútri človeka.

Buď to bude všeobsiahle smerovanie k dobrému, alebo ešte nejaký čas môže pretrvávať vlažné a slabé chcenie.

Vlažné a slabé však už začína byť stavané vedľa nedobrého chcenia, ktoré pôsobí proti Svetlu.

Nie je teda v skutočnosti ničoho medzi! Je len buď, alebo, pretože všetci ľudia sú v dnešnej dobe schopní jasne chápať, čo to znamená, keď sa hovorí o všeobsiahlom chcení k dobru.

To bude meradlom pre všetko ďalšie dianie, pretože kde chýba všeobsiahle chcenie k dobru, tam veľmi skoro nastúpi chorľavosť.

Tým bude všetko od Svetla odvrátené vystavené zrýchlenému starnutiu, vysychaniu a rozpadu pod množiacimi sa ťažkosťami, ktoré sú vždy spojené s tým, keď na nejaké miesto prestanú dopadať životodárne lúče Svetla.

Ľudia stále uvažujú nad tým, ako prebehne zápas medzi temnom a Svetlom na Zemi. Očakávajú zápas, pretože nikdy nepripustili, že temno nie je veličina, majúca vlastný zdroj sily.

Temno doposiaľ potrebovalo Svetlo pre svoje trvanie. Temno aj napriek tomu, že je odvrátené od Svetla, Svetlo stále potrebuje k svojej existencii.

Nie je preto možné hovoriť o strete dvoch síl, ale len o ukončení trpezlivosti Svetla s temnom v naplnení Spravodlivosti Božej nad všetkým.

Svetlo prúdi nadol v podobe vyživujúceho žiarenia, ktoré sa začína spájať už len s tým, čo je rovnorodé vo svojom úsilí o čisté a tvorivé chcenie. Všetko ostatné začne pomaly vysychať.

Ľudia vo všeobecnosti však niečomu takému neveria.

Nechali sa zmiasť rozumovo materiálnym pohľadom na život a domnievajú sa, že niečo takého, ako Svetlo a temno vôbec neexistuje. Dokonca i mnohí dobrí ľudia sa nechajú obrať o svoju dôveru voči Svetlu a Bohu.

Nič však nemožno urobiť za druhých, pretože každý má svoj osud úplne vo vlastných rukách. Preto je namieste výzva k najvyššiemu stupňu bdelosti, pretože skĺznutie k vlažnosti v chcení dobra znamená stratu všetkých duchovných pomocí, a predovšetkým oddelenie od prílevu životodárneho Svetla, ktoré každý človek potrebuje k svojmu jestvovaniu.

V tomto smere je skutočne najvážnejší čas zo všetkých dôb na Zemi. Vyžaduje to najvyššie napnutie duchovných síl. Každé váhanie v sebe nesie riziko oddelenia od Svetla.

Mnohí ľudia sa už nebudú môcť nikdy vrátiť na túto Zem, pokiaľ sa nezmenia a nenastúpia cestu k Svetlu v prebudení všeobsiahleho chcenia dobra vo svojom bytí.

Napriek veľkej vážnosti doby však ľudia javia len málo ochoty tomu načúvať. Radšej sa zaoberajú tým, ako sa má zmeniť svet a ich blížni, nie však oni sami.

Ale až sa tento svet zmení, k čomu dôjde zanedlho, potom tu už nebudú mať miesta. Prestanú byť Svetlom trpení a k svojmu prekvapeniu zistia, ako málo mali v sebe ochoty k čistému človečenstvu, ktoré je známkou živého citového vnútra.

Doposiaľ má však každý z nás ešte posledný zbytok času k opravdivo mienenej zmene k dobru. Nech preto nie je premárnená táto chvíľa, ktorá je posledným milostiplným darom trpezlivosti Stvoriteľa.