Vážení čitatelia, všimol som si, že moje texty, ktorých som tu za tie roky uverejnil už takmer 500, bývajú často dobre hodnotené. A to je taký ten faktor, ktorý sa tu zrejme nedá ošvindlovať, čítanosť sa zrejme dá, tým, že si napríklad autor bude neustále otvárať na webe ten svoj výtvor.
Takže veľmi ma teší táto nesporne že určitá priazeň. Chcem teda hlavne zdôrazniť, že keď už ja dokážem zaujať tuná čitateľskú obec, ja, osudom skúšaný, životom unavený, v podstate nevzdelaný človek, tak je už možné na tomto svete zrejme naozaj všeličo.
Ale… O čom vlastne chcem teraz… Slovensko je u mňa na prvom mieste. Máme tu veľký problém, nešvár, už desaťročia – naši mladí sú takpovediac odnárodnení, vykorenení. Príliš často sa nechajú s radosťou unášať lákavými prúdmi, ktoré ich odnesú na – v prenesenom význame slova – teplejšie a slnečnejšie miestečká pre život. Púšťanie žilou tu máme už dlho, predlho.
Nie sme ako národ vôbec malí, svojou podstatou a už vôbec nie počtom obyvateľov. Ak si odmyslíme v krajinách ako Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko, Belgicko, Švajčiarsko, Rakúsko všetkých tých cudzincov, potomkov cudzincov, teda tých, čo majú minimálne jedného rodiča narodeného inde ako v danej krajine, tak tých autochtónnych obyvateľov majú plus mínus toľko ako my.
Slováci, na záver, nezabúdajte, za všetku túto biedu môže hedonizmus s nihilizmus
.JPG "Marek")
.jpg)
.jpg)
