Podnikanie formou družstva má mnoho výhod oproti “eseročke”

Na Slovensku je najčastejšou formou podnikania „eseročka“. Jedna z jej hlavných výhod je, že ju môže založiť len jedna osoba, ktorá v nej môže zároveň vykonávať funkciu jej orgánov. Táto právna forma nie je ani kapitálovo náročná, nakoľko minimálny vklad je 5000,- €. Po novom je zavedená nevyhnutnosť skladať vklad do banky, čiže už nestačí len prehlásenie správcu vkladu. A práve táto skutočnosť bola dôležitým „dôvodom“ pre výber tejto právnej formy.

Ako optimálne sa na podnikanie môže javiť aj družstvo. Obchodný zákonník ho definuje ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.

Poďme si rozobrať nevýhody a výhody družstva oproti klasickej “eseročke”:

– Hlavnou nevýhodou je, že družstvo musí mať najmenej 5 členov, to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby,

– Ďalšou nevýhodou je taktiež jeho “obraz”, predsudky v ponímaní názvu družstva. Túto nevýhodu je však otázne rátať pri serióznom porovnaní.

V družstve ale môžme nájsť mnoho výhod, ktoré jednoducho iné spoločnosti nemajú, a to:

– Vstupný kapitál iba 1250,-€,

– V právnych vzťahoch s tretími osobami zodpovedá družstvo za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Členovia družstva za záväzky družstva neručia,

– Veľkou výhodou je anonymita vlastníctva. Majitelia družstva (jeho členovia) sa nezapisujú do obchodného registra ani do žiadnej štátnej evidencie. V družstve vedie jeho predstavenstvo len zoznam členov družstva, ktoré sa neukladá do žiadneho registra ako v prípade “eséročky”, ani zbierky listín.

„Otvorenosť“ družstva – členstvo možno prevádzať bez nutnosti dodržania právneho formalizmu. Prevod členstva nemusia schvaľovať dokonca žiadne orgány družstva, ani jeho členovia. Netreba meniť spoločenskú zmluvu, ani stanovy. Netreba žiaden zápis v registroch. Zo dňa na deň môže byť osoba členom družstva, resp. môže z neho vystúpiť.

Okrem právnych výhod, by som ešte zdôraznil dve oveľa podstatnejšie výhody:

Keď družstvo funguje ako zamestnanecká samospráva, čo znamená, že každý jeho člen má rovnocenný hlas na členskej schôdzi a rovnocenný podiel, vzniká v družstve demokracia na pracovisku. Čo je v tradičnej firme nepredstaviteľné.

Pri zamestnaneckej samospráve sa stretávame s ešte jednou veľkou výhodou a to s tým, že v nej vzniká synergický efekt, ktorý v tradičnej firme nie je ľahké dosiahnuť. V krátkosti by sa dal synergycký efekt opísať takto: Ľudia v tíme sú spojení určitými väzbami, neznalosť jedných je nahradená znalosťami a nápadmi iných. Nápady jedných motivujú druhých k zvýšeniu produktivity, čím sa vytvára nová kvalita, zvyšuje efektívnosť tímu. Čiže zjednodušene 2+2 = 5.

Keď majú členovia rovnaké postavenie a spoločný cieľ, pozitívne to vplýva na výkon a konečné výsledky, čo sa aj potvrdzuje v praxi.

Dôkazom týchto výhod sú mnohé úspešné príklady zo sveta, kde napríklad zamestnanci prebrali krachujúce podniky, pretransformovali ich na družstevnú samosprávu a úspešne fungujú. O mnoho podobných príkladov sa môžete dočítať na tejto stránke: ekonomickademokracia.blogspot.sk