Nebyť srab

Niekedy by bolo zaujímavé pouvažovať nad tým, predstaviť si, čo by v dnešnej situácii spravil Gustáv Husák alebo iný správny chlap z minulosti. 

Samit NATO, štrngot zbraní, odhodlanie európskych “lídrov”. Do neba voľajúca pochabosť, nič iné. Ale tak ide čas. K tomuto to smerovalo, už desaťročia. Raz to už muselo prísť. Vyústenie. Všetci tí stratégovia – Zbigniew Brzezinsky, Henry Kissinger sa tým ani netajili. Takže čomu sa vlastne vôbec čudujeme?!

A čo vidíme? Poslušné mopslíkovanie a kde tu nejaké zahavkanie. Aby sa nepovedalo. Pokrčiť ramená a vysloviť uľavujúcu a neskutočne originálnu myšlienku – že nič sa nedá robiť, väčší pes ….

O tom našom Gustovi Husákovi bolo známe, že ani so sebou nenosil peňaženku a že dlhoročným funkcionárčením nenahonobil nejako závratný majetok. Že si ľuboval, tešil sa z takých banalít ako je napríklad zvyšovanie pôrodnosti, výstavba obydlí pre zakladanie rodín, budovanie priemyslu v každom jednom okrese. To naši dnešní predstavitelia by sa ním mohli nechať inšpirovať. Uznajme, nebol to srab.