Trump? Netešme sa predčasne…

   Našim „pravdoláskarom“ sa po vyhlásení výsledkov amerických prezidentských volieb museli črevá zauzliť. Chudák ŠimPečka, ten má zrejme dodnes zastavené vetry. Dostali sa sami do rovnakej pasce ako ich boľševickí predchodcovia po roku 1968, keď hlásali „Sovietsky zväz – náš vzor“ a „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!“. Dosaďte si za Sovietsky zväz nálepku USA – a sme doma, stará mama! Ich boľševickým predchodcom sa tiež stalo, že prišiel Gorbačov a odrazu začali vajatať niečo o vlastnej ceste ku komunizmu. Naši „progresívci“ to len po nich papagájujú a zároveň ich to usvedčuje, že majú boľševické korene, aj maniere.

   Ale pre nás je podstatnejšie, čo tá zmena v Bielom dome znamená. Mám veľké pokušenie napísať, že nič. Trump sa bude pokúšať skresať veľký obchodný deficit USA voči Európskej Únii, ale to skúšal už vo svojom prvom termíne snahou o uvalenie embarga na európske automobilky, ale neuspel. Oživenie amerického exportu do sveta nie je v jeho silách. Jediný „úspešný“ vývozný artikel USA je „priemysel zabíjania“. A preto bude tlačiť na výdavky štátov NATO, aby im podstrčil predražené a vzhľadom k správam z Ukrajiny zúfalo neefektívne zbrane. Tie sú totiž (na rozdiel od tých ruských) vyrábané na obchod, nie na skutočný boj…

Ukrajina podľa Trumpa

   Pre nás je v súčasnosti najpodstatnejšia vojna na Ukrajine. Myslím, že nikto súdny neverí, že tá sa dá ukončiť do 24 hodín. To je len Trumpova veľkohuboosť. Navyše Ukrajina je bezodná čierna diera, do ktorej sa dajú sypať zbrane ešte roky. A to sú americké zbrane, takže americký zbrojný priemysel, ktorý ovláda celú americkú politiku, si mädlí ruky a nepripustí, aby o taký masívny kšeft prišiel. Na druhej strane washingtonská klika túto vojnu umelo rozpútala a len oni ju môžu ukončiť… Lenže to Trumpovské ukončenie môže dopadnúť tragicky. Hoci západoeurópskych vojnových štváčov stálo to štvanie politickú kariéru – viď Johnsona a Schultza, aj s v parlamente porazeným Macronom – Trump je nepoučiteľný. Najskôr bude Zelenskému s Putinom dohovárať a v prípade neúspechu mu môže kompletne prepnúť a „nastolí mier“ silou?

   V tejto otázke je veľmi dôležité, že Putin sa nijako nehrnie do gratulácie Trumpovi. A už vopred avizoval, že mu je jedno, kto prezidentské voľby v USA vyhrá. To môže mať tri dôvody:

1.     Nechce zadať žltej americkej tlači ovládanej demokratickou stranou zámienku na verklíkovanie už obohranej pesničky o ruskom zasahovaní do amerických volieb.

2.     S podporou Číny, Indie a ďalších krajín BRICS, ktoré pribúdajú, je už pripravený na priamu konfrontáciu s USA. To by bol ten najhorší variant.

3.     Jednoducho americkej politike už neverí, lebo vie, že tá sa otáča, ako sa im to hodí.

A čo Izrael

   Druhým neuralgickým bodom zahraničnej politiky USA je izraelská agresia. Nie je už dávnejšie tajomstvom šialený plán Netanjahuovej vlády vyštvať 2 milióny Palestínčanov z Gazy a potom ju osídliť. Áno, tento šialený plán aj začali realizovať zrovnaním Gazy americkými bombami a delostreleckými granátmi na úplné trosky. Lenže im to nevyšlo, pretože Egypt, ani Libanon neprejavili záujem o dva milióny palestínskych utečencov. A tak Netanjahuova brutálna vláda ďalej zo zotrvačnosti pokračuje v nacistických metódach vrátane použitia ľudských štítov a bombardovania nemocníc, škôl a mešít. Paradox je v tom, že veľký tútor tohto krvavého režimu z Washingtonu je opakovane ponižovaný, pretože Netanjahu si je istý, že so židovskou lobby vo Washingtone si to môže dovoliť. Už to predviedol na Obamovi a jeho ministrovi zahraničných vecí Kerrym, ktorý povedal, že Izrael zaviedol na okupovaných územiach Apartheid. A potom sa musel ísť ospravedlniť na izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone. Senil Biden sa nezmohol na nič, ale Kamela Harrisová aspoň protestovala a pokúsila by sa niečo urobiť. A čo Trump? Ten je na židovskej lobby závislý úplne, čo dokázal vo svojom prvom prezidentskom termíne, keď nezmyselne premiestnil americkú ambasádu do Jeruzalema. Nezmyselne preto, že všetky izraelské štátne úrady sú pochopiteľne v Tel Avive. Nezabúdajme, že od čias Kissingera poskytujú USA Izraelu ročne miliardu dolárov „na záchranu demokracie“. Pochopiteľne, že vo forme bômb, súčiastok do stíhačiek a iných produktov americkej zbrojnej výroby. A podľa jedného staršieho skúseného britského novinára, čo z tej miliardy ostane, ide v kufríkoch späť vybraným americkým kongresmanom, aby ten zlatý dážď korupcie opäť o rok potvrdili. Toto „perpetuum mobile“ si Trump nedovolí zastaviť. Naopak, odteraz si môže byť Netanjahu istý, že každý vojnový zločin, čo jeho armáda spácha na Palestíncoch a Libanončanoch, bude vopred posvätený.

   V týchto dňoch si pripomíname 75. výročie podpísania Ženevskej konvencie, ktorá upravuje zaobchádzanie napríklad s vojnovými zajatcami a vôbec pravidlá vo vojnových zónach. USA tieto princípy vždy ignorovali a zverstvá ich vojakov a politikov nikdy nebudú vyšetrované Haagskym tribunálom. Je jedno, kto sídli v Bielom dome, čokoľvek odtiaľ vzíde, bude len na ich prospech bez ohľadu na medzinárodné zmluvy a pravidlá. A dokonca aj bez ohľadu na vlastných spojencov, čo dokázali pri svojom potupnom úteku z Afganistanu, keďže Taliban nielen kompletne vyzbrojili, ale aj škrtli zo zoznamu teroristických organizácií?! Prečo by to isté bezohľadné agresívne správanie nedoprial Trump aj Netanjahuovi?

  Tak ako bude?

   Jedna očividná zmena nastane v našom susedstve tým, že Orbán a Maďarsko sa dostanú pod ochranné krídla Trumpa. Nebude to nezištne, pretože Orbánovým príkladom bude môcť politických mafiánov v Bruseli tlačiť v múru. A čo my ostatní, čo Slovensko? Pre nás je naozaj úplne jedno, kto tie prezidentské voľby v USA vyhral. My nie sme subjektom veľmocenského uvažovania Washingtonu. Sme pod horizontom ich aktuálnych zámerov. Oni nám z Washingtonu len oznámia, do ktorej kolóny sa máme zaradiť a my pokorne naklušeme na novú spartakiádnu značku. Bezprecedentný atentát na premiéra Slovenska je dostatočným varovaním pre neposlušných…