Kiska a parlament

Ak by sme si mysleli, že naša drahá inštitúcia na Hradnom kopci pracuje v tempe aké Slovensko očakáva, mýlili by sme sa. Prejednávajú všetko možné, často až na úrovni mlátenia prázdnej slamy. Sem tam sa objaví dôležitý zákon, ale takmer vždy poslanci koalície narazia na špinavú brzdu opozície. Namiesto spoločného hľadania najvhodnejšieho riešenia daného problému rozdelený parlament stráca sily politickými prekáračkami vedúcimi až k primitívnym osobným urážkam.

Ak sa im niečo darí, sú to zákony, ktorými si dokážu uľahčiť prácu. Pravidelne rokujú v poloprázdnej až takmer prázdnej sále. Umožňuje im to pravidlo, podľa ktorého nehlasujú bezprostredne po prejednaní zákona, ale až počas hodiny hlasovania. Bol som na množstve schôdzi. Nastolený problém sme spoločne riešili a hneď aj hlasovali. Buď sme riešenie prijali, odložili na doplnenie, prípadne zamietli. Vždy kolektívne a vždy za účelom vyriešenia veci. Prítomnosť všetkých členov kolégia bola nutná. Každý vedel o čom je reč, čo riešime a ako sme sa rozhodli. Je logické, že sme pri tom boli všetci od začiatku až do konca.

Parlament nie. Poslanci majú povinnosti voči sebe, voči strane, voči sponzorom, voči médiám. Voliča už nepotrebujú. Možno o tri roky. Nakoľko nevedia, či neprídu o koryto skôr, musia všetko stihnúť čo najskôr a to je naháňačka. Sedieť v pléne a riešiť zákon ich zdržiava. Priebežné zábery z rokovacej sály už vidíme iba sporadicky. Aj tu môžeme hľadať príčinu pre ktorú sa zákonodarný zbor nezaoberal otázkou nárokov prezidenta, ak je odsúdený za iný čin ako je vlastizrada.

Pri koncipovaní ústavy by nikoho ani vo sne nenapadlo, žeby sa  mohol do tejto funkcie votrieť človek s morálnym defektom. Až do Kisku, to platilo, ale vtedy ešte médiá neboli v cudzích rukách, neboli vo vlastníctve oligarchov lebo ani oligarchovia neexistovali, neexistovali ani vplyvné mimovládne organizácie so zahraničnými záujmami a neboli ani zahraniční špecialisti na mediálnu masáž voličov. To všetko vyrástlo až v priebehu času.

Ale späť k nadpisu. Od prvej žaloby na Kisku uplynula naozaj dlhá doba. Každý súdny človek videl, že žaloba môže končiť na súde a výsledok nie je istý. Poslanci v tejto veci spali aj keď jeden súd prebehol a páchateľ bol usvedčený a odsúdený. Oni mali iné starosti. Nemohli včas problém nastoliť, osloviť inštitúcie a spoločne, v predstihu a pokoji nájsť riešenie a dať mu paragrafovú formu. Nič by sa nestalo, keby zákon prijali a Kiska nakoniec nebol odsúdený. Naopak, každý ďalší záujemca by si rozmyslel čo i len vstúpiť do súboja o post prezidenta, keby mal kostlivca v skrini. Keby bol plagiátor, neoprávnený užívateľ titulu, morálne pošpinený neodhalený podvodník. Každá politická strana by svojho nominanta preverila. Aj keď tu musím konštatovať, že niektoré strany vznikli práve kvôli prezidentovi a krátko po voľbách chradli a zanikli.

Poslanci neprekročili svoj tieň. Ani teraz neprerušili schôdzu a neriešia. Právoplatne odsúdenému podvodníkovi aj naďalej budeme vyplácať, my občania, rentu, platiť šoféra, auto aj náklady na ochranu. Ak by oni museli tieto výdavky hradiť zo svojich príjmov a právom, lebo nereagovali včas a svoju povinnosť zanedbali, pracovali by vo dne v noci. Teraz, až do prijatia ústavného zákona bude platiť status quo.