Čína je iná

Čína oficiálne prijala návštevu zo Slovenska, štátu, ktorý je menší ako priemerné čínske mesto. Naši vládni predstavitelia podpisujú so svojimi čínskymi partnermi memorandá o spolupráci – je zaiste zaujímavé, že miliardová Čína má jedno ministerstvo kultúry a cestovného ruchu, maličké Slovensko ministerstvá dve: aj kultúry, aj cestovného ruchu (a športu). Čína je iná. Aj v tom, že k dvom mužom, ktorí vládli v Číne a na Slovensku v čase druhej svetovej vojny, sa správa inak Čína a inak my. Ide o Čankajška, zhodou okolnosti narodeného v tom istom roku a mesiaci ako Tiso (Čankajšek 31. a Tiso 13. októbra 1887). Obaja boli prezidentmi svojich štátov.

Čankajšek má v ľudovej Číne, ovládanej komunistami, ktorých masovo zabíjal, svoje múzeum v meste Xikou, o ktorom sa v prospekte píše, že ide o „Famous Town in the Period of the Republic China“, teda „významné mesto z čias Čínskej republiky“. V roku 1927 nečakane napadol komunistov a počas Šanghajského masakru tisíce z nich zabil. Múzeum sa nachádza v budove školy „Wuling School“, ktorú založil v roku 1927 a podporoval práve Čankajšek.

Pokiaľ stál Tiso na čele Slovenského štátu, bola komunistická strana zakázaná, ale Tiso nepodpísal ani jeden rozsudok smrti nad žiadnym komunistom – tak mi osobne tvrdil posledný šéf federálnych protifašistických bojovníkov František Mišeje a dodal: „Až keď sme prebrali my, komunisti, moc, začali sme sa vešať“. Tiso umrel – bol popravený – 18. apríla 1947 v Bratislave ako 59-ročný. Čankajšek umrel tiež v apríli, 5. apríla v roku 1975 v taiwanskom hlavnom meste Tchaj-pej na zápal pľúc ako 87-ročný.

V demokratickej Slovenskej republike nemá Jozef Tiso žiadne múzeum, dokonca existujú úvahy o zbúraní jeho rodného domu v Bytči. Pamätnú tabuľu z budovy školy – učiteľského ústavu v Bánovciach, ktorý zakladal a podporoval, museli začiatkom 90. rokov zvesiť. A vedeckú konferenciu, konanú pri príležitosti 70. výročia jeho popravy (2017), verejne odsúdil veľvyslanec istého štátu.

Takže vo veľkej a „nedemokratickej“ Číne netaja, že žil a bol prezidentom Číny „akýsi“ Čankajšek. Na malom a demokratickom Slovensku povedať, že žil a bol „prvým prezidentom“ Slovenskej republiky „akýsi“ Tiso, je prinajmenšom podozrivé a možno aj nebezpečné. Zatiaľ čo v Číne si celkom kultúrne pripomínajú ľudí, ktorí žili a ovplyvnili minulosť akokoľvek – z pohľadu vládnucej čínskej komunistickej strany „negatívne“ – u nás je to úplne a úplne zbytočne – naopak. Je to naozaj len o veľkosti štátov? My, v malom štáte, máme kýmsi dané „privilégium“ správať sa tak, že nejaká časť našich dejín jednoducho neexistuje?

2. 11. 2024.