Potešenie z návratu premiéra Fica do úradu po “progresívnom” atentáte, skalil jeho nie práve štátnický prejav na oslavách svätých Cyrila a Metoda. Múdry politik (a už vôbec nie štátnik) nespomína ústavné zmeny, keď na ne nemá dostatok hlasov parlamente. A výzvam na kriminalizáciu „progresivizmu“ a neoliberalizmu, len nabil medzičasom vyprázdnené hovnomety najagresívnejšej časti opozície. Celkom pritom opomenul kontrapunkt kresťanských princípov, ktoré priniesli Cyril a Metod a ktoré zúriví opozičníci práve tým „progresivizmom“ popierajú vrátane celkom zmúteného vedenia KDH. Takýmto kontrapunktom by určite zabodoval a získal by aj možnosť ukázať rozpor medzi mierumilovnou misiou Vierozvestcov a nenávistnými prejavmi Šimečku a jeho komsomolcov, ktoré akúkoľvek toleranciu k inému názoru popierajú a zmierlivý dialóg vylučujú. Veď sú to nasledovníci starých boľševikov, medzi ktorých patril aj Šimečkov dedo.
Na druhej strane, hrádzu proti totalitným ideológiám „progresivizmu“ a neoliberalizmu už spontánne stavajú ženy na celom svete…
Ženy proti feminizmu
Jedným z prvých a stále silných fenoménov „progresivizmu“ je totalitná ideológia feminizmu, exportovaného z USA do sveta. Podrobne som túto zločinnú ideológiu, ktorá je len pokračovaním marxistického útoku na klasickú rodinu, opísal v knihe „Feminizmus ako tretie zlo“. A vďaka tejto štúdii som mohol opísať aj prirodzený odpor žien voči tejto post-komunistickej fantazmagórii:
Čím ďalej od amerických brehov, tým viac kritických hlasov sa odváži ozvať. Tie v Čechách sú prijímané s porozumením a podporou aj čitateľských ohlasov. Príkladom je česká spisovateľka Věra Nosková, ktorá vyvracia obľúbené feministické predsudky voči mužom v knihách ako „Chraňme muže“, „Příběhy mužů“, či „Bereme, co je“.
Lenže list stovky vážených francúzskych žien na čele s herečkou Deneuvevou bol pre americké agresívne feministky už príliš. A tak sa všetky signatárky listu dočkali obvinenia, že sú „quislingovky“ (odkaz na známeho kolaboranta nacizmu) a ten list vraj podpísali len vďaka tomu, že všetky absolvovali lobotómiu (chirurgické zbavenie časti mozgu). Deneuvevová sa dostala pod taký tlak, že sa o pár dní rozhodla ospravedlniť obetiam znásilnení, hoci o tie v liste vôbec nešlo. List protestoval proti kriminalizácii akéhokoľvek kontaktu medzi opačnými pohlaviami.
Aj komunisti tvrdili, že zastupujú robotnícku triedu a tá na toto samozvané vodcovstvo doplatila. To si uvedomujú aj niektoré ženy a tak vzniklo hnutie „Women Against Feminism“ (Ženy proti feminizmu) šírené na webovej stránke sociálnej siete Tumblr. Tisícky mladých žien sa fotografujú s tabuľkami a nápismi „Ja nie som obeť“ a „Takto vyzerá antifeministka“. Odmietajú feminizmus a ostro poukazujú na to, že feministické hnutie sa stalo jedom pre mladé, moderné a inteligentné ženy.
Samozrejme, že prišiel protiútok. Feministky ovládajúce žlté médiá (od 30-tych rokov v USA tak pomenovali jednostranne zamerané noviny a časopisy) na tieto stránky a jej fanúšičky okamžite zaútočili. V menej agresívnej verzii existenciu tohto hnutia zatajujú. Tomu sa hovorí dvojaký meter: na jednej strane fabrikujú obete (ktoré o tom ani nevedia!) priam na bežiacom páse a na strane druhej podporujú šikanovanie každého, kto si ich dovolí kritizovať.
Konečne ohlasy statočných
Aj u nás sa pokúsili médiá urobiť nový hon na čarodejnice (vlastne „čarodejníkov“), ale narazili na tých statočných, ktorí ich aj s celou kampaňou vysmiali – speváčka Eva Máziková, herečka Zuzana Vačková a manželia Feldekovci, každý po svojom. Mimochodom, ešte dve generácie dozadu, ak sa chlapec na rande o nič nepokúsil, bol ohovorený, že je teplý?!
Česká sexuologička a psychologička Laura Janáčková k tomu pre OnaDnes.cz vyhlásila, že kampane, ako je táto sa podobajú štvaniciam na mužov, ktoré sa v konečnom dôsledku obrátia proti ženám. Konkrétne: „Nechci zlehčovat uvedený problém, ale myslím si, že jeho řešení není ve vytváření všeobecných obav a zbytečných hysterií“. A dodala: „Pokrytecké je, pokud situaci využívá, neřeší ji a následně ji vytáhne až po mnoha letech, aniž by dala možnost vyjádření protistraně.“
Za pravdu tomuto u nás osamelému hlasu dáva nové hnutie Women Against Feminism (Ženy proti feminizmu) na sociálnej sieti Tumblr. Majú vlastnú hlavu a schopnosť sa manipulácii s nimi vzoprieť. Vyjadrujú to slovami: „Som dospelá osoba schopná prevziať zodpovednosť za seba i za svoje činy. Poznám vlastnú identitu a svoju hodnotu nachádzam podľa vlastných štandardov. Nepotrebujem, aby ma niekto “emancipoval”. Nie som terčom násilia a nevedie sa proti mne vojna. Vážim si seba samú a odmietam obviňovať iných zo svojich problémov.“
Okamžite boli za to feministkami až vulgárne napadané. Tie (ako všetky totalitné ideológie) bezohľadne kritizujú iných, ale neznášajú, keď sú samy kritizované. A tak dnes v USA vyžaduje veľkú statočnosť verejne vyhlásiť ako novinárka Cathy Youngová pre Time: „Obvinenie, že feminizmus ukazuje stereotypný obraz muža ako predátora, a zároveň ponižuje ženu na bezmocnú obeť, rozhodne neplatí pre všetky feministky, ale je to pomerne reálny popis veľkého, vplyvného a veľmi viditeľného hnutia v rámci moderného feminizmu.“
Sarah Boesveldová pre National Post napísala, že feminizmus sa stal „zložitým“ a ľuďom „niekedy odcudzeným“ (to je obľúbený marxistický výraz!). Cituje e-mail, ktorý napísala 22-ročná Austrálčanka Lisa Sandfordová, ktorá „verí v rovnosť pohlaví“, ale rozhodne odmieta feminizmus ako „hrubý a odporný“ a zamýšľa zostať matkou v domácnosti.
Takto to vidí čitateľka Katarína, priam v radikálne opačnom garde než feministky: „Neznášam feministky a ženy, čo sa nudia na ženských výletoch a tvária sa, ako ohromne sa bavia. Ich zábava spočíva v zatrpknutom ohováraní mužov, pokiaľ muži sa slobodne smejú a bavia bez žien, nie o nich;) Muž rúbe drevo, nosí ťažké veci, požičia žene kabát, keď jej je zima, a žena má byť rada ochraňovaná. Má porodiť dieťa, starať sa o krb, nakupovať, variť, piecť, starať sa o deti. Keď sú choré, má sedieť doma, a hrať sa s nimi a variť im, aby boli šťastné. Muž má vedieť, že keď ide domov, deti sú obriadené, chladnička je plná a žena sa usmieva. Inak rodina nefunguje. Žena nevyčíta, že sa stará o deti, ale robí to so zanietením rada, lebo ich miluje. Každý má právo na svoje poslanie a volí si ho sám.“