Publikované 20.05. 2024 o 12:06 
Počet komentárov:
Na úvod chcem poznamenať, že vždy pri takom vážnom útoku na predstaviteľa štátu je potrebné vyhodnotiť udalosti s chladnou hlavou a minimalizovať vplyv emócií. Len tak sa dá dospieť k maximálnej objektivite a prijať správne závery. Z vyhlásení politikov, ale i médií sme sa mohli dozvedieť potrebný prvotný základ pre dešifrovanie tejto smutnej udalosti.
Prvým predpokladom, že k takejto udalosti vôbec došlo, je polarizácia spoločnosti, ktorú naštartoval oľanovec Matovič v r. 2018 a ktorá sa vyhrotila po parlamentných voľbách 2023. Nová vláda a parlament vzišli zo slobodných volieb. V demokratickom štáte opozícia akceptuje výsledky volieb a mala by sa snažiť konštruktívnym spôsobom posúvať spoločnosť k vyššej kvalite. Opozícia na Slovensku na čele s Progresívnym Slovenskom (PS) okamžite po voľbách nezvolila konštruktívny prístup práce, ale tvrdú konfrontačnú líniu. Ich každodenným cieľom bolo sabotovať prácu parlamentu a vlády a dosiahnuť násilným politickým spôsobom zvrhnutie novej vlády čiže uskutočniť prevrat. PS a časť iných politických opozičných subjektov tomuto cieľu podriadila všetko svoje úsilie. Vrátane svojich tútorov zo západného zahraničia, štvavých protislovenských médií ako napr. SME, DenníkN alebo Aktuality a prozápadných politických medzivládok dobre „živených“ miliónmi USD. Nenápadným, ale veľmi čitateľným spôsobom poplatným cieľom PS im sekundovala aj americká guvernérka štátu Slovensko Čaputová.
Terajšia opozícia obviňuje koalíciu za chyby vlád Matoviča, Hegera a Ódora (MHÓ) od volieb v roku 2020 až do volieb 2023. Za tri a pol roka ich nečinnosti všetku vinu a špinu vedome hádžu na súčasnú koalíciu. Legálnou otázkou je, prečo opozícia zvolila tento konfrontačný prístup? Odpoveď je jednoduchá. Bývalé vlády MHÓ boli lokajské, poplatné pokynom USA, Západu a diktátu EÚ. Slovensko za ich vládnutia stratilo svoju suverenitu a nezávislú politiku. Voľby na jeseň 2023 naštartovali obnovu suverenity Slovenska a líniu presadzovania slovenských záujmov. Slovensko sa začalo vymaňovať z područia zahraničných bábkovodičov a koalícia vstúpila do politického boja so zapredancami Slovenska, ktorí boli organizovaní hlavne v Progresívnom Slovensku, OĽANO a strany, ktorá sa nazýva Demokrati. Táto zapredanecká strana nemá s demokraciou nič spoločné.
Začala sa rekonštrukcia spoločnosti a odstraňovanie deformácií ako napríklad, očista polície a iných ministerstiev – ústredných orgánov štátnej správy, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, rekonštrukcia verejnoprávnej RTVS a pod. Predstavitelia PS za to vedome napádali Slovensko a očierňovali ho pred zahraničím vrátane EÚ. Výsledok bol prehĺbenie politickej konfrontácie vinou PS. OČTK by mali preskúmať legalitu činnosti M. Šimečku a jeho kontakty na politicko-ekonomického manipulátora Sorosa a zistiť do akej miery Soros ťažkými miliónmi ovplyvňoval politiku v SR.
Už v januári t. r. som na stránke Zem a Vek tu:
https://zemavek.sk/vyzera-to-tak-ze-ps-a-simecka-organizuje-na-slovensku-statny-prevrat/
napísal odôvodnený článok o podozreniach, že PS na čele so Šimečkovským klanom organizuje na Slovensku štátny prevrat. Šimečka je vyškolený Sorosovou školou pre prípady organizácie štátnych prevratov. Tu:
https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=16166
si môžete pozrieť jeho prácu, ktorá ho posunula do praxe na Slovensku. Ide v podstate o návod ako sa takéto farebné prevraty organizujú. V tomto smere je Šimečka nasledovník bývalého ministra Demeša, ktorý sa tiež podieľal na farebných prevratoch v Európe. Takže správanie celého PS na čele so Šimečkom nie je o politickej súťaži, ale o organizácii štátneho prevratu s cieľom uchopenia moci. A na to máme Trestný zákon. Kto PS platí za tieto aktivity vôbec nie je ťažké uhádnuť. Ak SIS nemonitorovala PS a jeho aktivity, urobila vážnu chybu. Podľa môjho názoru sa SIS potrebuje pozviechať z chaosu a začať konečne profesionalizovať svoju prácu nezávisle od zahraničia. Ako prvý krok by som urobil prebudovanie počítačových sietí SIS tak, aby neboli závislé od technických prehliadok západných odborníkov a aby nehrozilo nebezpečenstvo kopírovania údajov zo serverov SIS.
Som toho názoru, že atentátnik nebol „osamelý vlk“ ako sa nám niekto snaží nahovoriť. Aj Matúš Šutaj Eštok konečne prehodnotil svoje závery, lebo ich vyvodil na základe nedostatku informácií. Predpokladám, že OČTK prešetruje aj kontakty atentátnika na politikov alebo politické mimovládne organizácie vrátane zahraničia a spätne preveruje jeho pohyb a činnosť minimálne za posledné dva mesiace. Ak by týmto smerom neprebiehalo vyšetrovanie, bola by to vážna chyba. Ide totiž o to, že ak sa vyšetrovaním preukáže, že pokus o vraždu bol plánovaný a organizovaný zo zahraničia a že do neho bolo zapletené PS treba tento skutok prekvalifikovať ako teroristický čin. A zároveň urobiť všetky kroky, aby strana PS bola rozpustená.
Ak by sme preskúmali tieto kritériá na rozpustenie strany:
-
existencia dostatočných dôkazov (plausible evidence) o tom, že riziko ohrozenia demokracie (ak bolo preukázané, že toto riziko existuje) je dostatočne bezprostredné,
-
možnosť pričítať ako priťažujúcu okolnosť politickému subjektu konanie a prejavy jeho predstaviteľov,
-
tvorí konanie a prejavy pričítateľné politickej strane skutkový základ, ktorý dáva jasný obraz o modeli spoločnosti presadzovanom stranou, nezlučiteľnom s ponímaním „demokratickej spoločnosti“,
s vysokou pravdepodobnosťou by sme dospeli k záveru, že:
Strana PS spĺňa kritériá na rozpustenie strany a v takom prípade by mal generálny prokurátor podať žalobu na rozpustenie strany PS.
Niekoľko slov k ochranke. Urobil som si podrobný rozbor pohybu ochranky zo zverejnených videí. Profesionálna ochranka má mať veliteľa a členov. A má byť dobre organizovaná. Vždy pred akciou ochrany chránenej osoby (CHO) na verejnom priestranstve si musí urobiť obraz o jej pohybe na základe plánovaného programu, ale i zistení, čo plánuje v danom prostredí CHO urobiť. Robí sa to aj na základe informácií priamo od CHO, alebo od osôb jemu blízkych. Na základe týchto informácií spracuje postup pohybu príslušníkov zabezpečujúcich ochranu tejto osoby. V prípade pohybu premiéra Fica smerom k občanom sa tento pohyb dal očakávať. Preto policajti mali dopredu preveriť osoby blízko predpokladaného kontaktu. Veľa ich tam nebolo. Faktom je, že premiér Fico nebol chránený spredu. Ak chcel niekomu podať ruku, ochranka mala byť pred ním a umožniť mu podanie ruky občanom na obmedzený čas. Okamžite mala spozornieť a reagovať pri výzve „Robo poď sem“. Charakter tejto výzvy nie je priateľský, ale vyzývavý. Profesionálna ochranka má včas reagovať pokiaľ ide o streľbu. Okamžite spacifikovať útočníka a chrániť CHO vlastným telom. Nestalo sa ani jedno, ani druhé. Umožniť strelcovi vypáliť päť rán, je neakceptovateľné. Takže si trúfam tvrdiť, že ochranka nebola dostatočne vycvičená na účel ochrany CHO. Žiaľ. Vinu za nedostatočný výcvik ochranky nesie bývalý minister vnútra Mikulec, jeden z najneschopnejších ministrov, akých kedy Slovensko vo svojej histórii malo. Ochranku je nutné okamžite preškoliť. M. Š. Eštok nenesie žiadnu vinu za to, čo sa stalo. Jednoducho nestihol dať do poriadku rezort vnútra po zanechanom bordeli predchádzajúcich vlád. Návrh I. Matoviča na odvolanie M.Š Eštoka za zodpovednosť na atentáte je iba sprostým výkrikom štváča Matoviča pracujúceho v prospech PS.
Á propos. Zaznamenali sme v spoločnosti unisono koaličné aj opozičné výzvy na upokojenie situácie. Opozičné výzvy sú však falošné. Situácia je medzi obyvateľstvom pokojná. Niekoľko desiatok problémových osôb má byť podľa zákona vypočutých s prijatím príslušných záverov. Tieto prípady nemôžu byť zovšeobecnené na celú populáciu, lebo sa potom vnucuje dojem, že spoločnosti hrozí vnútorný rozvrat. A to nie je pravda. Verejnosť však očakáva, že prípad bude vyšetrený odborne, profesionálne, rýchlo a s tvrdými dopadmi na vinníkov. Výzvy boli skôr adresované politikom. Opoziční alibisti na čele s prezidentkou majú strach z vyšetrovania a z uplatnenia spravodlivosti. Prečo? Lebo sa ich to týka. Boli na čele vyvolania rozporov spoločnosti. So šimečkovským cieľom uskutočnenia štátneho prevratu. Z tohto pohľadu je neprijateľné, aby „falošnica“ Čaputová pozývala do prezidentského paláca zástupcov politických strán. Na stretnutí by im „dohovárala“ ako sa majú správať a čo majú robiť pre upokojenie situácie. Ona sama bola tou osobou, ktorá svojím správaním a protislovenskou činnosťou rozdeľovala spoločnosť. Stretnutím s politickými stranami na jej pozvanie by sa chcela prezentovať na verejnosti a v zahraničí ako zmierovací subjekt. Treba len poznamenať, že to robí iba pre pripísanie si kladných politických bodov a tzv. pí ár. Nemá to nič spoločné s jej úprimnosťou. Obrazne povedané nestačí sa raz v priebehu svojho prezidentského obdobia hrať na „dobromila“, keď mnohokrát predtým ako prezidentka zlyhala.
Z uvedených dôvodov vyšetrovanie atentátu na premiéra Fica by malo ísť ruka v ruke aj s vyšetrovaním organizácie štátneho prevratu. Toto je to, čoho sa opozícia bojí. Zvlášť strach z vyšetrovania má náčelník Sorosjugendu Šimečka. Za všetko hovoria jeho vyjadrenia, ktorými vlastne dokazuje svoju (zatiaľ len politickú) zodpovednosť a vinu na atentáte. Na vlastnej stránke PS tu:
https://progresivne.sk/podme-sa-dohodnut-na-minimalne-100-dnoch-pokoja/
sa môžeme dočítať:
„Progresívne Slovensko vyzýva na dohodu o minimálne 100 dňoch pokoja, ako prvého kroku k ukončeniu špirály útokov a obviňovania sa“. Dohodnime sa, že sa všetci zdržíme akýchkoľvek politických útokov, a že na minimálne 100 dní sa zdržíme aj politických krokov a návrhov, ktoré polarizujú spoločnosť.”
PS týmto vyhlásením priznalo svoju vinu na destabilizácii spoločnosti. A čo bude po 100 dňoch? Opäť PS vykope bojovú sekeru? Vymyslí PS iný plán na realizáciu farebnej revolúcie na Slovensku? Zároveň Šimečka vnucuje verejnosti, že atentátnik bol osamelý vlk, čiže nemal žiadnych komplicov. Preto iba niekoľko otázok, na ktoré by mali odpovedať OČTK: Atentátnik bol fanatický sympatizant PS. Bol v styku s členmi alebo vedením PS, keď navštevoval ich verejné protesty? Kto riadil jeho kroky? Ako dlho sa zúčastňoval a monitoroval situáciu v blízkosti akcií premiéra Fica? Otázok je veľa. Verejnosť čaká rázne a spravodlivé vyšetrenie atentátu. Očakáva, že OČTK dôsledne vyšetria či je atentátnik produktom šimečkovskej nenávistnej propagandy alebo nástrojom organizovanej skupiny.
Už pred viac ako tromi rokmi som zverejnil predpoklad, že takýto prípad sa môže udiať aj na Slovensku v článku:
Čo má spoločné vražda Zorana Djindjića s atentátom na slovenského premiéra Fica?
Tvrdím že organizátor skrytý v pozadí je ten istý…Akurát spôsoby sú rôzne. A opäť. Myslíte si, že je náhoda, že vyhrážky dostal aj srbský prezident Vučić, alebo poľský premiér Tusk? Ak zatiaľ vyhrážky nedostal maďarský premiér Orbán, možno predpokladať, že práve on bude najbližšie na rane Západom organizovaných atentátov, ktorých cieľom je vyvolať destabilizáciu bývalých východných štátov Európy a následne celej Európy. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku existujú skupiny, ktoré majú záujem o odstránenie Fica, je možné, že za kauzou môže byť veľké sprisahanie. Zásadná otázka je, či sa OČTK podarí preukázať, že pokus o vraždu slovenského premiéra Fica bol demonštratívnym príkladom zastrašenia a „trestom“ západných tajných služieb za „neposlušnosť“ Západom nastolenej cesty.
Viac na:
Z mesta SNP Ivan Štubňa
.jpg "shadow")
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.JPG)
.jpg)
