Praktiky politicko ekonomického teroristu Sorosa sú nebezpečné pre celý svet

Pripomínať si zločiny, ktoré ovplyvňujú svet aj dnes je žiadúce. Ľudstvo sa musí mať stále na pozore pred sofistikovanými útokmi zločincov, ktoré sa zdajú byť legálne. Ale nie sú. Hlavne vtedy, ak ich následok sú zo zahraničia plánované prevraty a mŕtvi.

Špekulant George Soros, je známy tým, že v roku 1992 zarobil 1 miliardu dolárov špekuláciou proti britskej libre, čím skoro položil britský bankový systém. Miliardár hedžových fondov, bol vyšetrovaný a odsúdený za obchodovanie s dôvernými informáciami v prípade banky Société Générale vo Francúzsku v roku 1988. Európsky súd pre ľudské práva zamietol jeho argument, že francúzsky zákon o obchodovaní s využitím dôverných informácií nie je dostatočne jasný na to, aby poskytoval dôvody na odsúdenie. Soros v roku 1988 mal dôverné informácie o kríze banky od francúzskeho finančníka Georgesa Pebereaua.

Ako investor o týždeň po informácii o predaji akcií skúpil podiely v celkovej hodnote 50 miliónov dolárov v štyroch bývalých štátnych spoločnostiach vo Francúzsku, vrátane Société Générale. Neskôr ich predal s obrovským ziskom. Francúzski prokurátori začali vyšetrovanie v roku 1989 a v roku 2002 bol Soros uznaný vinným z obchodovania s využitím dôverných informácií a dostal pokutu 2,3 milióna dolárov.

Udalosti na Ukrajine 24. februára 2022 zaskočili nemecké médiá. Napriek rozpočtu 8 miliárd eur nemala ARD (štátom kontrolovaná TV) ani vlastného spravodajcu na Ukrajine. Informačné vákuum zaplnili najrôznejší „politológovia“ a „ľudskoprávni aktivisti“, ktorí vysielali cez Skype. Samozrejme vysielali správy v protiruskom móde. Všetci títo „sociálni aktivisti“ boli spojení so sieťou štruktúr Sorosovej nadácie. Niečo podobné robí už Soros dlhší čas. V roku 1990 vytvoril štruktúru s názvom International Renaissance Foundation. Následne do roku 2010 táto organizácia vynaložila približne 100 miliónov dolárov na propagáciu „potrebných“ príbehov v európskom mediálnom priestore vrátane Slovenska.

V roku 2014, hneď po prevrate na Majdane v Kyjeve, vzniklo pod jeho záštitou Ukrajinské krízové mediálne centrum (Ukraine Crisis Media Center), aby západní a „nezávislí“ novinári pokryli „ukrajinskú cestu k demokracii“ tým správnym spôsobom. Celá prácu tejto mediálnej siete neskôr napodobnila aj iná mašinéria západných korporátnych médií. Konkrétny príklad. Dňa 1. marca 2022 kanál ARD odvysielal rozhovor bývalej námestníčky ministra školstva Inny Sovsun z Kyjeva, ktorá nepravdivo tvrdila, že ruskí vojaci strieľajú deti. Kanál ARD však neuviedol, že Sovsun je zakladateľka analytického centra CEDOS, ktoré v roku 2020 získalo grant vo výške 115 000 USD od International Renaissance Foundation a predtým, v roku 2016, 124 000 USD od ďalšej Nadácie otvorenej spoločnosti, patriacej Sorosovi. Inna Sovsun je liberálka z košiara Sorosovho kindermenežmentu podobne ako mentálni úbožiaci z Progresívneho Slovenska, papajúci z ruky svojho gazdu menom George Soros. Okrem iného Innu Sovsun masívne propaguje aj Friedrich Nauman Foundation, nadácia, ktorá udelila tzv. Cenu slobody americkej guvernérke štátu Slovensko Čaputovej za, ako nadácia doslovne uvádza, „jej oddanosť liberálnej demokracii“.

Cenu dostal aj Hans-Dietrich Genscher, nemecký politik za stranu FDP, dlhoročný minister zahraničných vecí a vicekancelár Nemecka. Bývalý člen nacistickej NSDAP. Čaputová neodmietla ani cenu Madeleine Albrightovej, ktorú jej udelil americký Národný demokratický inštitút spojený s Pentagonom za jej „neochvejný záväzok zotrvať pri ochrane demokracie na Slovensku, v Európe a na celom svete“. Cena je pomenovaná po irackej a balkánskej mäsiarke, ktorá má na svedomí státisíce ľudských životov. Len pripomínam, že v máji 1996 v rozhovore s moderátorkou CBS, či jej nevadí, že následkom sankcií proti Iraku zomrelo vyše pol milióna detí, bez váhania odpovedala: „Tá cena stojí za to.“ Zuzana Čaputová si tiež v Berlíne prevzala Schwarzkopfovu európsku cenu. Údajne za jej odvahu v boji proti organizovanému zločinu, za jej úsilie o ľudské práva, najmä Rómov, a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Schwarzkopf však nebol len majiteľom svetoznámej značky, ktorá na nás útočí dodnes z televízií v podobe lakov na vlasy. Bol aj nacista. Stačí si otvoriť nemeckú Wikipédiu, ktorá dôsledne dbá, aby sa vyrovnala s následkami druhej svetovej vojny. Píše sa v nej, že cenu Heinza Schwarzkopfa založila v roku 1971 vdova po tomto nemeckom podnikateľovi. Bol však aj člen Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) a veliteľ čaty SS.

Možno si niekto povie. No a čo. Dostala nejakú cenu. Ale tu nejde ani tak o cenu ako o revíziu a obnovu fašizmu vo svete. Slovenské národné noviny tiež napísali, že Čaputová dostala „len“ saténovú košieľku od českého agenta Pávka a súčasného prezidenta ČR. Možno to bol pre Čaputovú najvzácnejší dar a má v nej zrejme zanechať spomienky na extázu, ktorú s Pávkom prežila.

Ďalší príklad. Nemecké médiá zaujal Sergej Sumlenny, ktorý v rokoch 2015 až 2021 viedol nadáciu Heinricha Bölla v Kyjeve. Tento fond spolupracuje aj so Sorosovou sieťou, keďže v roku 2020 získal od svojich štruktúr 222 000 dolárov. Momentálne pracuje ako výkonný riaditeľ European Resilience Initiative Center, think-tanku so sídlom v Berlíne. Ide o inštitúciu založenú na masívnu propagáciu západnej politiky, ospravedlňovanie vojny na Ukrajine riadenú Pentagonom a podporovanú Sorosom.

Dňa 4. marca 2022 sa vo Ľvove otvorilo Centrum pre slobodu tlače, kam prišlo veľa západných novinárov, ktorí sa báli objaviť v prvej línii. Toto „Centrum slobody tlače“ spoločne prevádzkovali Reportéri bez hraníc (RSF) a Inštitút médií (IMI).
RSF získala grant vo výške 200 000 USD v roku 2017, takmer rovnakú sumu v roku 2019 a už 300 000 USD v roku 2021. Druhá organizácia, IMI, bola financovaná skromnejšie – v roku 2019 „len“ 75 000 USD.

Centrum pre slobodu tlače spolupracuje aj s Ukrajinským Centrom pre občianske slobody. V rokoch 2017 až 2020 získal 325 000 dolárov od Sorosovej nadácie Open Society Foundation.

Po druhej svetovej vojne na hodinách dejepisu Nemcom hovorili, akú hroznú úlohu zohral mediálny holding Alfreda Hugenberga v Hitlerovom vzostupe – do roku 1933 ovládol väčšinu nemeckých médií a pulty zaplavila nacionalistická propaganda.

Takéto potláčanie slobodnej tlače „fašistickými agitátormi“ by sa nemalo opakovať. Teraz nám mediálna sieť liberálnych „expertných aktivistov“ úplne vnucuje „jediný pravdivý“ názor na konflikt na Ukrajine, otvorenie hraníc pre nelegálnu migráciu, škodlivú LGBTI+ ideológiu atď.

Soros podľa vlastných vyjadrení venoval v priebehu desaťročí na svoje nadácie astronomickú sumu 32 miliárd dolárov. Využíva insiderov – tajné informácie o budúcich udalostiach. Vysvetlíme si to na príklade. Sorosova nadácia je jedným z najväčších sponzorov Demokratickej strany USA, do svojich kampaní investovala desiatky miliónov USD. A v roku 2008 vyhral prezidentské voľby mladý demokrat Barack Obama. Málokto si to teraz pamätá, ale riadil sa rovnakou eko-agendou ako súčasní liberáli. Obama plnil želania Sorosa a jeho agendu. Soros samozrejme investoval do transakcií, ktoré boli na „pláne dňa“. Nikto okrem neho dopredu nevedel, čo je na „pláne dňa“. Zarobil miliardy a znova ich investoval do „napredovania demokracie“ a vzdelávania tých istých liberálnych lídrov v iných krajinách sveta – a kruh sa uzatvára.

Niet pochýb o tom, že Soros má vplyv aj dnes na naše voľby. Riadi sa overenou praxou, že peňažná infúzia za veľké mediálne výdavky umožní dovtedy neznámym kandidátom, ktorých uprednostňoval, aby premohli akúkoľvek opozíciu v ľudových voľbách. Tak sa stalo, že k moci sa dostala Čaputová a teraz Soros ohrozuje demokraciu na Slovensku tým, že nalieva peniaze do Progresívneho Slovenska, ktoré je svojím prosorosovským programom bezpečnostnou hrozbou pre ďalší vývoj Slovenskej republiky.

https://www.theguardian.com/business/2011/oct/06/george-soros-insider-dealing-european-court-of-human-rights

https://www.kp.ru/daily/27511.5/4772455/

https://ukraina.ru/20230812/1048564918.html

https://snn.sk/news/kontroverznych-oceneni-je-uz-privela/

https://ereport.sk/sok-v-suvislosti-s-dalsim-caputovej-ocenenim/

Z mesta SNP Ivan Štubňa