Nůž v zádech

To je najčastejšie prirovnanie našich „českých bratov“, ak sa čo i len spomenie Slovenský štát. Je 14. marec a napriek tomu, že od prvého, novodobého vlastného štátu Slovákov uplynulo už 85 rokov je pohľad nie len Čechov, ale aj Slovákov zakalený. Nečudujem sa. Slováci od prvého dňa vzniku spoločného štátu ťahali za kratší koniec. Dokonca o jeho vzniku ani nevedeli. Neboli pri tom, keď 28. októbra 1918 Český národný výbor vydal zákon o zriadení Česko-slovenského štátu.

To bola prvá mína spolužitia. A počas spolužitia ich bolo oveľa viacej. Nakoľko históriu nepíšu historici, oni ju skúmajú a v archívoch sveta hľadajú doklady, zmluvy, listiny, zápisky, ale tvoria ju dejepisci, ktorí následne z faktov vyberú čo je v danom čase prijateľné. Nepríjemné udalosti buď vynechajú, buď dovysvetlia. Občan dostane iba filtrované udalosti. Povedané jasnejšie, dejepis je bastard politikov a historikov. Zdroj historického povedomia človek získa v škole, v rodine, prípadne z médií. Škola aj média sú pod palcom vlády a v rodine sa obyčajne o histórii nehovorí. Mohlo by to byť nebezpečné. Máme konkrétne prípady aj zo súčasnosti a to je vraj už demokracia. Ako sme mali možnosť zažiť, v súčasnej dobe je dejepis vyriešený. Jednak dejepisci poslušne plnia objednávku, jednak sa už nememoruje. Preto je možné ostrakizovať, ba aj odsúdiť odvážlivca čo i len mimovoľne pochváli svoj prvý vlastný štát. Ja sa teraz pokúsim, aspoň v heslách, čo to pripomenúť.

Je paradoxné, že všetko začali slovenskí a českí vysťahovalci. Oni na vlastnej koži poznali, aký dôležitá je vlastná štátnosť. Slovenská liga a České národní združení sa 8. januára 1915 v Clevelande dohodli na zriadení spoločného štátu podľa princípu federácie, teda rovný s rovným.

8. I. 1918 Andrej Hlinka publikoval vyhlásenie „Za úplné samourčovacie právo slovenského národa“.

30. V. 1918 V Pittsburghu Slováci ustúpili. Prijali dohodu o autonómii Slovenska v spoločnom štáte Čechov a Slovákov. Pittsburghskú dohodu, okrem mnohých iných, vlastnou rukou podpísal aj T.G. Masaryk.

26. IX. 1918 Masaryk a Beneš, bez vedomia Štefánika, utvorili Dočasnú česko-slovenskú vládu. Masaryk – predseda a min. financií, Beneš – min. zahraničia a vnútra. Štefánikovi pridelili ministerstvo vojny.

14. XI. 1918 V Česku utvorili vládu Československej republiky. Predseda Kramář. financie Rašín, obchod Stránský, vnútro Švehla, železnice Zahradník, verejné práce Staněk, poľnohospodárstvo Prášek, spravodlivosť Soukup, školstvo Habrman, soc. Starostlivosť Winter, národ obrana Klofáč, pošty Sříbrný, výživa Vrbenský, zahraničie Beneš, bez kresla Hruban, vojenstvo Štefánik, zdravotníctvo a správa Slovenska Šrobár.

To bol princíp, ktorý „český brat“ dôsledne uplatňoval až do roku 1938. Slováci o svoje oprávnené nároky bojovali usilovne, ale neúspešne napriek tomu, že boli spoluzakladatelia štátu.

12. IX.1918 Predseda SNS M. Dula inicioval založenie Slovenskej národnej rady.

18. X. 1918 Masaryk vydal Washingtonskú deklaráciu, ktorou bez vedomia obyvateľstva vyhlásil samostatný Česko-Slovenský štát.

23. X. 1918 Jednota amerických Slovákov sa ohradila proti termínu „Československý národ“.

28. X. 1918 Český národní výbor vydal zákon o zriadení Česko-Slovenského štátu. Opäť to urobil bez vedomia a bez oficiálnej prítomnosti Slovákov.

30. X. 1918 V turčianskom sv. Martine 101 účastníkov na porade zástupcov slovenských politických činovníkov odhlasovalo „Deklaráciu slovenského národa“. V nej sa prihlásili k samourčovaciemu právu národov, ustanovili Slovenskú národnú radu, ktorá ako jediná smie vystupovať v mene národa.

4. XI. 1918 Národní výbor v Prahe poveril Šrobára, bez vedomia slovenskej strany, vymenovaním dočasnej slovenskej vlády a jej vedením.

11. XI. 1918 Nevolený, 256 členný Český národní výbor sa vyhlásil za „Národní shromáždění“ a rozšíril sa o 14 nevolených zástupcov Slovenska.

14. XI. 1918 Národné zhromaždenie vyhlásilo Dočasnú ústavu a vymenovalo vládu. Za prezidenta zvolili T. G. Masaryka. Do parlamentu pribrali 26 zástupcov so Slovenska, z toho 9. boli Česi. Medzi nimi aj dcéru T.G. Masaryka. Juriga žiadal upravenie vzájomných pomerov Slovákov a Čechov v novom štáte. Neúspešne.

17. XI.1918 A. Hlinka žiadal rezolúciou zvrchovanosť Slovákov v spoločnom štáte. V tom istom čase aj americkí Česi žiadali plnenie Pittsburskej dohody.

8. I. 1919 Šrobár, minister s plnou mocou pre Slovensko, zrušil SNR.

4. V. 1919 Za dodnes nevyjasnených okolností zahynul gen. Milan Rastislav Štefánik.

22. VIII. 1919 A. Hlinka v liste predsedovi vlády Tusarovi vytkol koloniálne spôsoby českej vlády na Slovensku.

28. VIII. 1919 A. Hlinka sa na Mierovej konferencii v Paríži pokúsil informovať o neplnení Pittsburskej dohody z českej strany. Za tento čin bol odsúdený a uväznený.

19. II. 1920 Dočasné národné zhromaždenie schválilo Ústavu Československej republiky bez zapracovania slovenských požiadaviek. Slovenčinu nahradila Českoslovenčina.

10. VI. 1920 Juriga žiadal zapracovanie Pittsburskej dohody do ústavy. Návrh neprešiel ani do diskusie.

21. V. 1921 Juriga uverejnil návrh Autonómie Slovenska.

14. IX. 1921 Masaryk pre francúzsky denník vyhlásil: „Niet slovenského národa, to je výmysel maďarskej propagandy“.

14. I. 1922 Predseda SNS E. Stodola predložil Benešovi „ Memorandum SNS“ , žiadal administratívnu a kultúrnu autonómie pre Slovensko.

25. I. 1922 SĽS žiadala v parlamente zmenu ústavy a uzákonenie požiadaviek podľa Pittsburskej dohody. Návrh neprešiel ani do diskusie.

3. VIII. 1922 SĽS na svojom zjazde prijala „Žilinské memorandum“. Adresovali ho prezidentovi republiky, Spoločnosti národov v Ženeve aj Konferencii vyslancov v Paríži. Žiadali autonómiu.

20. IX. 1922 Zástupcovia českých organizácií v Amerike žiadali zapracovanie Pittsburskej dohody do Ústavy ČSR.

1. V. 1923 Slovenská liga v Amerike vyzvala memorandom prezidenta Masaryka, aby zapracoval do Ústavy ČSR Pittsburskú dohodu.

28. XI. 1925 Poslanci a senátori HSĽS vydali Trnavský manifest. Žiadali aspoň právomoci pre ministra správy Slovenska a riešenie proti vysťahovalectvu.

14. I. 1927 Národné zhromaždenie zrušilo župy a zriadilo krajiny. Česko, Morava-Slezko, Slovensko, Podkarpatská rus. Krajinský prezident podliehal ministrovi vnútra!

28. VI. 1927 Pražský snem schválil zákon o politickej správe ČSR v ktorom bola definovaná Slovenská krajina.

12. X. 1929 Masaryk vyhlásil Pittsburskú dohodu za „falzum“ a preto za neplatnú. (bol na nej podpísaný!)

8. V. 1930 Poslanci za HSĽS predložili snemovni druhý návrh na ústavný zákon o autonómii Slovenska. Nedostal sa ani na rokovanie.

16. X. 1932 Hlinka a Rázus, predsedovia strán (HSĽS a SNS), vyhlásením spoločného postupu za autonómiu vytvorili Autonomistický blok.

14. XII. 1935 Masaryk abdikoval.

18. XII. 1935 Nový kandidát na prezidenta, Beneš, za hlasy ktoré ku svojej voľbe potreboval, sľúbil Hlinkovi a Tisovi autonómiu do jedného roka. Uverili a pomohli.

21. I. 1936 Vláda autonómiu Slovenska odmietla,

22. VIII. 1936 Horty a Hitler sa dohodli na rozbití ČSR.

21. I. 1938 Tiso v parlamente odmietol Československý národ.

29. III. 1938 Tiso v parlamente žiadal autonómiu.

19. VIII. 1938 Poslanci HSĽS predložili v parlamente návrh Autonómie Slovenska

22. VIII. 1938 Hitler prisľúbil Hortymu súhlas s obsadením Slovenska. Stanovil termín – 1. X. 1938

8. IX. 1938 Beneš vo svojom 4. návrhu o menšinách, uznal Slovákov za menšinu!

24. IX. 1938 Beneš vymenoval 4 ministrov pre Slovensko, ale bez kresla, teda bez právomocí.

26. IX. 1938 Karvaš a Černák žiadali splnenie slovenských požiadaviek.

30. IX. 1938 Veľmoci v Mníchove podpísali dohodu o odstúpení ČS pohraničia Hitlerovi. Česko stratilo Sudety, Slovensko 221 km² a takmer 10 000 obyvateľov na severe územia.

5. X. 1938 Beneš podal demisiu.

8. X. 1938 Predseda vlády Syrový vyhlásil v parlamente autonómiu Slovenska.

9. X. 1938 Parlament prijal ústavný zákon o autonómii Slovenska.

13. X. 1938 ČS minister Chvalkovský požiadal Hitlera o ochranu republiky a ponúkol mu služby svojej vlády.

21. X. 1938 Hitler vydal rozkaz na vypracovanie plánu obsadenia Čiech a Moravy, bez Slovenska.

2.XI. 1938 Viedenská arbitráž. Slovensko stratilo 10 390 km² a takmer 900 tisíc obyvateľov, z toho viacej ako 270 tisíc Slovákov, 26 tisíc Židov, 9 tisíc Nemcov a takmer 2 tisíce Rumunov.

19. XI. 1938 Vznik 2. ČSR.

22. XI. 1938 Národné zhromaždenie prijalo zákon o autonómii Slovenska a zmenilo názov štátu na Česko-Slovenská republika.

30. XI. 1938 Parlament zvolil Dr. Emila Háchu za prezidenta.

18. XII. 1938 Do slovenského parlamentu zvolili 63 poslancov.

20. I. 1939 Hácha vymenoval vládu Slovenskej krajiny.

9. III. 1939 Pražská vláda autonómiu Slovenska zrušila a uväznila 200 slovenských politikov vrátane poslancov bez ohľadu na imunitu.

10. III. 1939 Gen. Homola vojskom obsadil Slovensko.

11. III. 1939 Hácha vymenoval novú slovenskú vládu.

13. III. 1939 Na žiadosť Hitlera sa v Berlíne konala porada s Tisom o ďalšom osude Slovenska na základe ktorej požiadal Tiso prezidenta Háchu o zvolanie Slovenského parlamentu na nasledujúci deň.

14. III. 1939 Slovenský snem na svojom zasadnutí prijal zákon o vzniku Slovenského štátu a zvolil 10 člennú vládu s predsedom J. Tisom.

18. III. 1939 Tiso vo Viedni odmietol Hitlerove požiadavky na obsadenie Slovenska a uzatvoril Ochrannú zmluvu.

21. VII. 1939 Snem schválil Ústavu slovenskej republiky a zmenil názov štátu na Slovenská republika.

26. X. 1939 Slovenský snem zvolil J. Tisa do funkcie prezidenta Slovenskej republiky.

Do konca roka 1939 Slovenskú republiku uznalo 18 štátov. Medzi nimi napríklad Maďarsko, Talianske kráľovstvo, Švajčiarsko, Veľká Británia, Španielsko, Japonsko, Sovietsky zväz, Francúzsko, Švédsko, Belgicko. V krátke dobe to vykonalo ďalších 10 štátov.

Ako je z uvedených udalostí zrejmé, Slovensko od prvej chvíle počítalo s rovnoprávnym postavením v spoločnom štáte. Slováci, rovnako ako Česi, boli štátotvorný národ. Jasne to definuje názov vytvoreného štátu. Ak by druhá strana splnila to, čo už v Pittsburghu sľúbila a k čomu sa podpisom svojich zástupcov v rátane toho najdôležitejšieho – Tomáša Garque Masaryka zaviazala, mohol byť vývoj udalostí úplne iný. Napätie medzi zakladateľmi spoločného štátu využil Hitler a štát silou zbraní rozdelil. Vznik štátu Slovákov v žiadnom prípade nemôže byť považovaný za podraz na českú stranu. Ako je zrejmé, právo na uznanie Slováci artikulovali od prvej chvíle a nie ich vinou zostalo nenaplnené. Aj priznanie autonómie vydržalo iba niekoľko dní a bolo ukončené ozbrojenou silou zo strany českého „brata“.

A ešte na dva mýty musím upozorniť. Slovenský štát si u politikov dlho niesol stigmu „takzvaný“. Uznalo ho 28 štátov. Ani jeden z nich nebol takzvaný preto ani Slovenský štát nemohol byť takzvaný. Druhý mýtus má podobný charakter. Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 a Druhá svetová vojna o pól roka neskôr. Slovenský štát preto nemôže byť vojnový štát. Na rozdiel od prvej ČSR vznikol riadnym, zákonným spôsobom a akékoľvek znevažovanie si nezaslúži. Je preto najvyšší čas otvoriť odbornú, širokú, ničím nezaťaženú diskusiu a napraviť krivdy politikov a ich dejepiscov.