Európska únia si k nám dovoľuje len to, čo jej dovolíme my sami

Pamätáte si ešte obdobie, keď boli obchody na Slovensku plné slovenských potravín – mäsa, ovocia či zeleniny? Nebolo to až tak dávno, keď bolo Slovensko vo výrobe základných potravín úplne sebestačné a mnohé z nich sme mali dokonca na vývoz. Podľa štatistiky bola ešte v roku 2002, teda dva roky pred vstupom Slovenska do EÚ, potravinová sebestačnosť na úrovni 73 %. Dnes sa pohybuje už len na úrovni okolo 37 %. Čo je príčinou toho, že sme sa stali závislými od dovozu potravín a poľnohospodárskych produktov zo zahraničia? Kto môže za to, že už nie sme viac pánmi vo svojom vlastnom dome, pokiaľ ide o tento základný predpoklad prežitia nášho národa?

Odpoveď je jednoduchá a poukazujú na ňu dnes aj protestujúci slovenskí farmári – likvidačná politika Európskej únie!

Napokon, stačí sa pozrieť na to, kam sme sa dopracovali za 20 rokov členstva SR v Európskej únii. Spolu s rapídnym poklesom potravinovej sebestačnosti totiž nastal aj zásadný pokles rastlinnej a živočíšnej produkcie. Počas nášho členstva v EÚ klesol stav hovädzieho dobytka o 27 %, hydiny o 34 % a prasiat o rekordných 74 %! Podobne to vyzerá aj s ďalšími produktami. Produkcia mlieka klesla o 25 %, vajec o 37 %, hrozna a cukrovej repy o 40 % a zemiakov takmer až o 80 %!

Následok takéhoto rapídneho znižovania slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie je až neuveriteľné zvyšovanie objemu dovážaných potravín. Kým pred vstupom do EÚ sme zo zahraničia ročne dovážali potraviny v hodnote 1,8 mld. eur, dnes ich dovážame za 5,4 mld. eur. To je nárast o 200 %! 3,6 mld. eur končí každý rok v rukách zahraničných pestovateľov a chovateľov. 3,6 mld. eur, ktoré ak by štát fungoval a vlády sa skutočne zaujímali o obnovenie potravinovej sebestačnosti, by každý rok bolo pravidelným príjmom slovenských farmárov – pestovateľov a chovateľov. Žiaľ, všetko je naopak.

Slovenský cesnak nahradil cesnak zo Španielska a Číny, slovenskú hovädzinu zase hovädzina z Írska a Argentíny, slovenskú bravčovinu nahrádza bravčovina z Nemecka a Poľska. Kým za socializmu sme boli jablková a zemiaková veľmoc, tak dnes už dovážame aj tieto plodiny. Je až neuveriteľné, že sa viac oplatí doviesť jablká z Talianska, ako podporiť slovenských ovocinárov. A pritom tie naše jablká máme tu, nemusia k nám cestovať stovky kilometrov kamiónmi a ešte by aj priniesli viac práce pre Slovákov. A to sú len jablká. Takto by sme mohli pokračovať s každou jednou plodinou, s každou jednou komoditou.

V čom je teda problém a aký podiel viny má na tom práve Európska únia? Vstupom do EÚ 1. mája 2004 sme sa okrem iného vzdali aj samostatnej obchodnej politiky a celkom otvorili náš trh dovozom najmä z iných členských štátov EÚ. Slovensko stratilo možnosť chrániť svoj domáci trh a účelovo podporovať svojich vlastných, slovenských poľnohospodárov, pretože Európska únia takého praktiky hodnotí ako porušovanie základných princípov Európskej únie, a to princípov voľného pohybu ľudí, tovarov a služieb. Už aj tak zlá situácia s ochranou domácich výrobcov sa ešte viac zhoršila po vstupe Slovenskej republiky do eurozóny, kedy sme 1. januára 2009 vymenili slovenskú korunu za globalistické euro. Tým sme Bruselu odovzdali aj posledné kompetencie v oblasti menovej a finančnej politiky a doslova a do písmena sa stali hračkou cudzích ekonomických záujmov.

A tie záujmy sú jednoznačné. Využiť Slovensko ako aj ďalšie tzv. nové štáty Európskej únie ako bezbranné trhy, na ktoré budú západné krajiny umiestňovať svoje výrobky a služby, a my ich budeme len tupo konzumovať a veľmi štedro platiť. Miliardové zisky zahraničných firiem a reťazcov podnikajúcich na Slovensku sú rukolapným dôkazom toho, že o presne tento cieľ od začiatku zatiahnutia Slovenska do Európskej únie išlo. Nie my sme potrebovali Európsku úniu, ale Európska únia potrebovala nás! Európska únia potrebovala expandovať a vytiahnuť peniaze zo Slovenska, z Čiech, Maďarska a zo všetkých štátov bývalého socialistického bloku.

Keď som o tom hovoril už v roku 2009 pri prijatí eura, všetci sa mi smiali. Dnes to už chápe o trochu viac ľudí, ale akosi nechápu to, že kým budú donekonečna voliť tých, ktorí členstvo Slovenska v Európskej únii podporujú, tak sa nič k lepšiemu už z princípu zmeniť nemôže.

Perlička na záver

Európska únia dnes čoraz viac využíva dvojitý meter. Čo u jedných meria metrom, u iných skúma centimetrom. A tak na jednej strane nám určuje limity na rastlinnú aj živočíšnu výrobu, pre nás sprísňuje hygienické a potravinárske normy, a na strane druhej nám prikazuje nakupovať kontaminovanú a otrávenú pšenicu z Ukrajiny. Farmári síce opatrne dva dni protestovali. Aj to len tak jemnúčko, aby z toho nebol nejaký problém. Ale vláda si ďalej ide svoju európsku pesničku a nijako zásadne sa proti bruselskému diktátu neplánuje postaviť. Už teraz počujem mnohých (trolov), ktorí začnú hovoriť o tom, že vláda by sa aj chcela proti tomu bruselskému diktátu postaviť, ale čo môžu spraviť. Už počujem to vyplakávanie, že to nie je také jednoduché a hrdinstvo je už len to, keď niekto z vlády vedie odvážne reči (proti EÚ). Ale ako sa hovorí, reči sa hovoria a chlieb sa je. Kým budú o našej budúcnosti, aj o potravinovej sebestačnosti rozhodovať tí, ktorí už tisíckrát dokázali, že na Slovensku hovoria ľuďom niečo úplne iné a v Bruseli vždy hlasujú ako poslušné bábky, tak sa nič k lepšiemu nezmení. Prichádzajú voľby a každý jeden z nás to má vo svojich rukách.

Zdroje:

https://datacube.statistics.sk/#!/folder/sk/1000815
https://www.sppk.sk/
https://www.agroserver.sk/
https://www.teraz.sk/import/polnohospodarstvo-v-sr-sa-zmenilovel/606364-clanok.html