Nemôžu mať všetko

Máme jedenásť kandidátov na pozíciu prezidenta štátu. Každý bude mať možnosť postaviť sa k pultíku, aby predstavili svoje plány, aby sebe vlastným spôsobom zaujal voličov a aby očiernil súperov. Niekoľkých už poznáme, niekoľkí sa uvedú prvý krát a jedného by sme radšej ani nepoznali. Už vraj existujú vrecia s výtlakom. Neviem či je to dobé prirovnanie, lebo posledné dve generácie majú iba matnú predstavu kto bol Archimedes. Nevedia presne či je reč o tlaku na lavičke, alebo o výsledku trávenia.

Kandidátov by som rozdelil na tri skupiny. V tretej sú tí, čo túžia miľujú kamery. Ich šanca na druhé kolo je minimálna až nulová. Verejnosť ich buď nepozná, alebo pozná ako totálneho klamára, ktorý sklamal aj tých najdôverčivejších. Druhú skupinu tvoria síce známe osoby, ale iba v úzkych kruhoch. Ich potenciál je stabilný, ale nedostatočný. A konečne je tu tretia skupina. Mená Pellegrini, Korčok, Harabin sa najčastejšie vyskytujú na stránkach novín, aj v diskusiách rôznych majstrov na budúcnosť.

Heslo, „Nemôžu mať všetko“ je slogan opozície, ktorá sa obáva kandidáta koalície. Vraj ak vyhrá Pellegrini, Tútokrajinu unesie. Preto robia aj nemožné, aby palác obsadil Korčok. Pod jeho vedením Tátokrajina zostane tam, kde je teraz. Musím pripomenúť, že obaja kandidáti majú pozadie. Pellegrini má vlastnú stranu, Korčok opozíciu, prechladnutých priaznivcov a politickú nesmrteľnosť – prežije každého šéfa. Z toho vyplýva, že ktorýkoľvek z nich bude prezidentom všetkých občanov rovnako ako súčasná prezidentka. Pre nech by vyhral jeden, alebo druhý, my budeme obetovaní.

Nikto nepochybuje o tom, že už tridsať rokov je našim najväčším nedostatkom právo. Že Slovensko nie je právny štát cítia občania a tvrdia politici. Za tretím kandidátom nie je žiadna politická strana. Tridsať rokov úspešne vystupuje v pozícii strážcu práva. Dokazuje to pri každej príležitosti, čím si proti sebe postavil nejedného grázla, nejedného novinára aj nejedného politika. Jeho výhodou sú konzistentné názory aj výroky. Preto nie kandidát politickej strany, ale vzdelaný obhajca práva musí zaujať miesto nášho zástupcu na najvyššom poste štátu. Harabin je nezávislá, vyhranená osobnosť. Nie je priateľ médií,politikov,  oligarchov, slniečkarov ani ambasády. Skôr naopak.

Platí sedliacka múdrosť: ak mám voz v blate, vypriahnem koňa čo strečkuje a zapriahnem takého čo síce hryzie, ale ťahá aj bez poháňania. Až keď budem v bezpečí, môžem hľadať paripu.