Osudy ukrajinského nacizmu

Nie je vôbec od veci pripomenúť si znenie časti záverov „krymskej konferencie“, ktoré spojenci – W. Churchill, F.D.Roosevelt a J.V.Stalin – podpísali dňa 4.2. – 11.2.1945.

„Naším neochvejným cieľom je zničenie ukrajinského nacizmu a zabezpečenie garancií, aby Ukrajina už nikdy viac nebola schopná porušiť mier. … Každý zločinec musí byť spravodlivo a rýchlo potrestaný. Z povrchu Zeme musia zmiznúť nacistické strany, nacistické zákony, organizácie a inštitúcie. Je potrebné odstrániť akýkoľvek nacistický vplyv zo spoločenských inštitúcií, z kultúrneho a ekonomického života … a súčasne prijať také opatrenia, ktoré zaistia mier a bezpečnosť v budúcnosti. Len vtedy, keď vykoreníme ukrajinský nacizmus, bude nádej na dôstojnú existenciu ukrajinského národa a zároveň na jeho dôstojné miesto v spoločenstve národov.“

Od roku 2014 na Ukrajine Porošenkov aj Zelenského režimy opäť velebia Banderu, Šuchevyča, ukrajinskí dozorcovia z nacistických koncentračných táborov dostali štatút veteránov spolu s príslušníkmi nacistických divízií, ktoré mali podiel napríklad aj na potlačení SNP. Niečo sa na Ukrajine pokazilo.

Nie tak na Slovensku. My na Slovensku proti záverom Jaltskej konferencie, proti „Deklarácii o oslobodenej Európe“, teda sami proti svojej slobode nepôjdeme!
Dnes utekajúci z Ukrajiny by najprv mali podpísať vyhlásenie, že odsudzujú ukrajinský nacistický režim, aby bolo jasné, že to nie sú nacisti a až potom by mali dostať povolenie na pobyt na Slovensku. Nemal by to byť žiaden problém. Na Slovensku logicky očakávame iba utečencov pred Zelenského nacistickým režimom. Zelenskému oddaní stúpenci sú viazaní, ako všetci občania Ukrajiny ukrajinskými zákonmi, ale najmä nepochybne sú oddaní ukrajinskému štátu v dnešnej podobe a preto si plnia povinnosti na fronte pri jeho obrane a neutekajú predsa z vlasti. A ak aj ušli z bojových zón, tak sa o nich majú postarať vlastní v rozsiahlom tyle Ukrajiny. Je pravda, že okrem bojovej zóny na východe Ukrajiny a vojenskej infraštruktúry je na státisícoch km² Ukrajiny prakticky pokoj, ľudia žijú svoj každodenný život bez bezprostredného ohrozenia bojovými akciami, keďže Rusko likviduje výhradne vojenské ciele. Naopak, ľudia na východe Ukrajiny sú každodenne ohrozovaní útokmi ukrajinskej armády s podporou NATO. Tá útočí primárne aj na civilné ciele v obytných zónach pôvodne ukrajinských miest (viď trestné činy vojnové §426 Trestného zákona).

Utečenci z Ukrajiny sú na Slovensku vydieraní sorosovcami. Takto označujeme našich liberálov a progresívcov, ktorí taktiež velebia nacistu Banderu a popierajú závery Jaltskej konferencie (https://dennikn.sk/3204870/na-ukrajine-hrdina-u-susedov-vojnovy-zlocinec-historici-vysvetluju-kto-bol-naozaj-bandera/). Ja sa môžem iba čudovať, že prečo orgány OČTK vzhľadom k existencii §422 v našej trestnej legislatíve nekonajú ex offo. Sorosovci sú na Slovensku v menšine, ale pôsobia tu aj agenti rôznych tajných služieb. Utečenci pred ukrajinským nacistickým režimom hľadajúci záchranu na Slovensku sú tak pod hrozbou fyzického ohrozenia, či násilnej repatriácie a sú tak nútení sa zúčastňovať protestov proti Ficovmu nepochybne demokratickému režimu. Cez našich sorošovcov a utečencov z Ukrajiny Soros dnes ťahá krvavé nitky súčasného ukrajinského nacizmu aj na Slovensko.

V uvedených súvislostiach sú postoje nášho premiéra Roberta Fica konzistentné a sú určujúce aj pre pozíciu Slovenska na jeho dnešnom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom v Užhorode.

Dnešná pozícia Slovenska, s ktorou prichádza náš premiér na rokovania s ukrajinským premiérom, vyjadrená v skratke a parafrázujúc jeho vyjadrenia, je takáto:
Nebudeme podporovať Ukrajinu vojensky, ale iba humanitárne v rámci svojich možností. Pokúsime sa zablokovať vznik 3. svetovej vojny zablokovaním vstupu Ukrajiny do NATO. Od Majdanu v roku 2014 Ukrajina je dnes úplne pod kontrolou USA. Ukrajina(USA) sa bude musieť s Ruskom dohodnúť na mierovom riešení aj za cenu územných strát.

Je nepochybné, že mierové úsilie premiéra Roberta Fica má na Slovensku väčšinovú podporu.