Vedecký marxizmus a náhrada za Marxom zbabraný Kapitál, vrátane z toho plynúcej projekcie budúcnosti.

Na úvod:

Túto analýzu venujem poctivým budovateľom socialistického Československa, v ktorom každý občan bez rozdielu dosiahol podiel na spoločnom majetku pred poštátnením vo výške 249775.- Kčs, aby po kontrarevolúcii 15.6.1988 bol tento majetok rozkradnutý a prostredníctvom nezodpovedného kapitalistického štátu sa občan stal dlžníkom medzinárodnému kapitálu vo výške 11630.- EUR. Takže rok a pol mame žiť v zime a pracovať potme a o hlade.

Poslaním tejto analýzy je odstrániť z marxizmu to, čo odporuje samotnej podstate marxizmu a z Kapitálu to, čo odporuje pôvodnému zámeru, ktorý si Marx stanovil za cieľ pri analýze kapitalistickej ekonomiky.

Za skutočný marxizmus, ako metódu analýzy spoločnosti a jej vývoja možno považovať len metódu „základnej bunky“, ktorú Marx preniesol z prírodných vied, konkrétne mikrobiológie do oblasti vied o spoločnosti. Rovnako za marxizmus je možné považovať aj prvý výsledok, ku ktorému sa Marx touto metódou dopracoval v „Manifeste komunistickej strany”. Je to definícia „základnej bunky“ chybnej polit-ekonomickej podstaty kapitalizmu, ktorou je „súkromné (subjektívne) vlastníctvo výrobných prostriedkov“, čo pri dôslednej analýze socializmu touto metódou, socialistická prax aj potvrdila.

Kľúčové historické poslania socializmu v podobe odstránenia živelne narastajúcej nespravodlivosti, ktorej prejavom je jej rozklad na súper bohatých a súper chudobných sa dosiahol

Tieto a len tieto myšlienky možno považovať za skutočný marxizmus, a teda za jeho strategický cieľ. Všetko ostatné vrátane Kapitálu je len taktika (vata), do ktorej bol marxizmus v praxi teoretický, neprávom obalený a dodnes podľa toho aj hodnotený a očierňovaný!!!

Kto spája marxizmus s politickou nadstavbou, ktorá sa počas socializmu používala, je rovnaký hlupák, ako ten kto hodnotí človeka podľa oblečenia!!!

Aby mi každý rozumel poviem to takto:

Ak pracujeme metódou „základnej bunky“ v spoločenských vedách, potom spoločnosť založená na súkromnom (pluralitnom, subjektívnom) vlastníctve je kapitalizmus alebo na bez-podielovom celonárodnom (objektívnom) tak potom je to socializmus.

To platí aj pre tento materiál. Buď chceme sa naďalej okrádať a zabíjať a potom nemusíme nič spraviť alebo žiť rozume a v mieri, potom musíme odstrániť zo spoločenského vedomia makroekonómiu a nahradiť jednotnou ekonómiou založenou na princípoch mikro-ekonómie a podvojnom účtovníctve. Takto by sme dali ekonómii jednotný, pôvodný, vedecký zmysel a žili usporiadaným životom na príklade rodiny či podniku. Svet by sa tak konečne stal naším domovom a nie kolbištiam na okrádanie a zabíjanie!

Toto sa týka aj Marxovho Kapitálu. Pôvodným zámerom Marxa bolo podľa jeho úvodného slova k nemu, odhaliť „základnú bunku,“ ale neupresnil si čoho či politickej-ekonómie kapitalizmu alebo ekonómie ako takej. V podstate naďalej riešil to, čo už vyriešil v „Manifeste komunistickej strany,“ a to problém politickej-ekonómie kapitalizmu a nie ekonómie ako takej.

V čom mal Marx problém? Východiskom, na ktorom založil svoje analýzy bola kapitalistická fiktívna formula pre stanovenie ceny produkcie Hodnota (H) = konštantný kapitál (c) + variabilný kapitál (v) + nadhodnota (m).

Ide o absolútne pomýlenú interpretáciu nielen kapitalistickej ekonómie, ale makroekonómie všeobecne. Správne táto formula vyzerá v praxi takto H = c + v + z (Zisk). Pre skutočných ekonómov určite nie je neznámy Kalkulačný vzorec ( KV aj OKV) > H = UVN (úplné vlastné náklady) + zisk. Teda žiadna nadhodnota, ale finančný zisk.

Nadhodnota to nie je zisk, ale reálna hodnota vytvorená nad hodnotu spotrebovaných reálnych hodnôt ocenených peniazmi, a preto sa neprejavuje v celkovej cene produkcie na trhu, ale znižuje jej jednotkovú cenu – revalvuje menu a nie devalvuje ako je to pri zisku. Zisk totiž nie je obsahom ÚVN, a teda ide vždy o zisk Bezprácny, ktorý pančuje, teda znehodnocuje reálne hodnoty, vyvoláva nadvýrobu alebo potrebu produkcie nových ničím nekrytých peňazí, ktoré vstupujú na trh v podobe úverov.

Peniaze, predsa nie sú reálnou, ekonomickou hodnotou, ale len jej verným či falošným obrazom.

Verný peňažný obraz reálnej hodnoty predstavujú ÚVN.

Pokiaľ sa k ním pridá Zisk vzniká obraz falošný, ktorý verný obraz zriedil a spôsobil jeho infláciu.

Bezprácny Zisk vytvára v spoločnosti soldatesku, ktorá produkuje na jeho krytie peniaze a stáva sa aj konečným príjemcom všetkých Bezprácnych Ziskov. Jednotlivé zisky, ktoré vznikajú bezprácne na trhu sú len schodíkmi na ich ceste k ich konečnému vlastníkovi, ktorý vstúpil na trh s peniazmi nekrytými reálnou hodnotou.

Takto alebo podobne mal vyzerať skutočný Kapitál a v socializme by sme neboli sa naháňali za Bezprácnymi Ziskami, ktoré falšovali obraz o reálnej ekonomike, až ju rozložili ako rakovina ľudské telo.

V socialistických štátoch boli aj obdobia, keď rozhodujúcou ekonomikou nebola finančná ekonómia (makroekonómia), ale reálna – vecná (V ZSSR 1935-1960; v ČSSR 1945 – 60 a čiastočne do 1988) a vtedy sme držali krok v raste reálnych hodnôt, aj s najbohatšími štátmi sveta, a to bez kolonialistických manierov. Osobitne treba zobrať na vedomie ČSR v 50-tých rokoch, keď ustálený objem peňazí (štátovky) v obehu spôsoboval pokles cien tovarov, spôsobený, tvorbou reálnej nadhodnoty.

Poznámka: O tom, že spoločenská hlúposť dokáže niekedy prekonať aj hranice vesmíru je používanie zisku vo veľkoobchodných cenách v socialistickej ekonomike. Zatiaľ, čo v kapitalizme je zisk samozrejmosťou, lebo finančná soldateska sveta si plní úlohu, ktorá jej plynie z makroekonomickej ideológie, no v socializme na to nebol žiaden dôvod. Tu už nebolo možné sa odvolávať na trh, a tak zisk sa stanovoval administratívne podľa klauzuly „od buka, do buka“. Zdá sa mi, že to aj pod vplyvom Kapitálu, lebo Marx neprotirečil makro – ekonomickému poznaniu, ale kapitalistom a ich polit ekonomickej praxi.

Rekapitulácia

1. „Systémovo-sieťové“ ponímanie marxizmu odporuje jeho podstate založenej na aplikácii metódy „základnej bunky“ v oblasti spoločenských vied.

2. Základnou bunkou všetkých neduhov spoločnosti od nespravodlivosti až po vojnové ťaženia je Bezprácny Zisk v podobe genetickej chyby, ktorá sa vkradla do spoločnosti už na začiatku budovania celosvetovej spoločnosti v jej otrokárskej forme – fyzického násilia. Dnes predstavuje Bezprácny Zisk a spôsob jeho získavania celú škálu hybridných foriem v čele s falošným zobrazením ekonomickej reality pomocou peňazí až po vojnové ťaženia.

   Pokiaľ peniaze nebudú verným obrazom reálnej ekonomiky, rozumné hospodárenie s ľudskou prácou, prírodou, spravodlivosť a mier na tejto planéte nebudú.

   To nie je utópia, teoretický som túto možnosť ponúkol svetu už v roku 1991 v podobe pevnej mernej jednotky na oceňovanie spoločenskej hodnoty ekonomických javov. Žiaľ nespravodlivosť a vojny prinášajú Bezprácne Zisky, a tak makroekonómia ako šedá eminencia spoločenského myslenia (Deept state) a jej bigotní lokaji tomu nechcú rozumieť.

3. Súkromné vlastníctvo kapitálu*** nie je nič iné ako koncentrácia „legálnych“ zločinov, napáchaných prostredníctvom Bezprácnych Ziskov!

*** Pod kapitálom treba rozumieť všetky jeho formy (fyzické či virtuálne) ak sa používa na falšovanie reálnej hodnoty celospoločenskej produkcie a dosahovanie Bezprácnych Ziskov.

K takémuto kapitálu patria na Slovensku aj úspory v II. Dôchodkovom pilieri, ktoré ročne okradnú každého obyvateľa Slovenska cca o 160.- EUR, aby si ich občan prostredníctvo štátu musel vypožičal na medzinárodnom trhu, a tak splnil svoju povinnosť voči svojim dôchodcom. Pre Slovensko toto makroekonomické šialenstvo, znamená ročné zvýšenie jeho zadlženia o takmer jednu miliardu.

O čom toto všetko svedčí?

Kapitalizmus nestojí a nepadá na ľuďoch – kapitalistoch, ale na spoločenskom polit-ekonomickom poznaní a na platnom zákonodarstve odvodenom z tohto poznania. Z toho potom plynie, že Deept state, ktorý skutočne ovláda ekonomické procesy v spoločnosti to nie sú ľudia (kapitalisti, komunisti a, kde kto,) ktorých obvykle obviňujeme, ale to je spoločenské vedomie. Pre kapitalizmus i socializmus je to makroekonomická ideológia!!!

Skutočnou ekonomickou vedou, pravým potomkom oikonómie, je len mikroekonómia, v ktorej žiaden zisk nevzniká!!!

Inšpirácia

Právo meniť finančný obraz reálnej ekonomiky mal by mať len celospoločenský správca trhu, a to tak, aby celkový obraz ekonomických javov sa nezmenil. Objem peňazí na trhu musí na cent zodpovedať objemu reálnych hodnôt určených pre trh.

Cena produkcie určenej na celospoločenskú spotrebu sa nesmie meniť a musí zodpovedať úplným vlastným nákladom!!!

V tejto súvislosti inšpiráciou môže byť Československý experiment (pokus) s takzvanými „štátovkami“.

Nepoznám pôvodný zámer, ale predpokladám, že „štátovky“ mali zabezpečovať ekonomický vzťah medzi občanom a správcom národného majetku, teda štátom. Takzvané „bankovky“ asi pôvode boli určené na ekonomické vzťahy medzi národnými podnikmi, vrátane podniku zahraničného obchodu.

Ak by Marx nezbabral Kapitál potom by logika velila, aby pri bankovkách sa nepoužívali Zisk a Strata, ale verný obraz reality, a to ÚVN. Pri štátovkách naopak Zisk a Strata mali ovládať Trh pre občanov podľa dopytu a ponuky, pričom suma Ziskov a Strát sa mala navzájom negovať.

Takto obraz ekonomiky by bol vždy verným obrazom reality, čo by stotožnilo vecné a finančné riadenie a plánovanie ekonomických procesov v spoločnosti s presnosťou na halier.

Nuž, čo? Stalo sa, ale je načase takto nejak sa vrátiť do ľudskej histórie a konečne ju objektívne zhodnotiť a ukončiť tak jej pubertálny a chaotický vývoj.

30 rokov živelnej devastácie Slovenskej ekonomiky a jej zadlženosti sú dôkazom, že živelnosť ľudstvu neprospieva a ženie ho do záhuby.

Ponúkam to ako inšpiráciu pre novo formovanú NR SR a novú vládu SR. Slovenský štát sa znova musí stať správcom národnej ekonomiky, tak, ako to bola za socializmu. Samozrejme k tomu účelu prispôsobenou demokratickou politickou nadstavbou, podobne, ako to bolo v rokoch 1945-48.

RVHP podliehalo politickému diktátu Moskvy, ale ekonomický to bol spolok svojprávnych národných ekonomík! ZSSR v ČSSR nič nevlastnil a ani žiadne zisky odtiaľ si neprinášal.

Rekapitulácia.

Marxistickú analýzu vývoja celosvetovej spoločnosti, chaosu, vojen a mnohých iných neduhov spoločnosti, tak, ako zhrnul Marx analýzu kapitalizmu do jednej vety v Manifeste komunistickej strany, možno zhrnúť do jednej jedinej vety takto:

Základnou bunkou (genetickou chybou) problémov celosvetovej spoločnosti od jej počiatkov je Bezprácny Zisk v jeho hybridných formách od akceptácie v spoločenskom vedomí, cez finančné zobrazenie až po fyzické násilie, ktorými sa dosahuje.

Riešenie

1. Rozložiť celosvetovú spoločnosť hierarchický vertikálne i horizontálne na uzavreté ekonomické celky (komunity územné a výrobné) a v každom z nich zabezpečiť, aby bola použitá prísna klauzula z mikroekonómie, že suma Ziskov musí byť kompenzovaná sumou Strát (nákladom – cenou práce).

   Poznámka: Problém uzatvorenia Slovenskej ekonomiky je riešiteľný aj bez znárodnenie zahraničného kapitálu, a to ekonomickými nástrojmi. Bez uzatvorenia sa ekonomika vedecký nedá riešiť!!! Tento problém je vlastne celosvetový, lebo reálna ekonomika sveta je uzatvorená, ale správame sa k nej tak ako k otvorenej. Produkujeme nekonečné Bezprácne Zisky, ale v uzatvorenej ekonomike sú zisky logickou absurditou, ktorá rozožiera svetovú spoločnosť ako rakovina ľudské telo alebo bacil pľúca!!!

2. Následne je potrebné zadefinovať kto je a kto nie je právoplatným občanom republiky. Odchody a príchody občanov musia mať nielen akési morálne, pravidla, ale pevné, ekonomické, pravidla. To, čo sa deje dnes vo svete je živelný hazard s ľudskou spoločnosťou ako celkom.

3. Pri socializme sme znárodnili výrobné prostriedky (c)***, ja navrhujem znárodniť prácu (v)*** a maloobchod! Teda vzťah právoplatného občana a republiky. Štát ako správca národných, záležitosti bude spravovať a chrániť záujmy všetkých právoplatných občanov a územia republiky vrátane vzťahov k zahraničným subjektom či už na území republiky alebo aj v zahraničí.

   *** c – konštantný kapitál; v – variabilný kapitál

4. Za základnú mernú jednotku ekonomických javov ustanoviť pevnú hodinovú mernú jednotku odvodenú od právoplatných členov spoločnosti a práce jeho jedincov pre spoločné účely.

Zhodnotenie

Možno sa niekomu bude zdať, že som riešil celosvetový problém i Slovenska veľmi stručne a povrchne. Nuž, práve o tom, teda o kvalite a nie o kvantite, je marxizmus a jeho metóda základnej bunky na rozdiel od protikladnej, bežne používanej metódy systémovo-cieľovej.

Problémom tejto metódy je potreba, aby základná bunka dosiahla dostatočné veľké telo, a tak sa prejavila v dostatočnej kvantite rôznorodých problémov.

Zrejme som mal šťastie, že moja nespokojná povaha absolvovala pestrý ekonomický život počas celého obdobia existencie socializmu v ČSSR i jeho zánik a jeho následkov.

Obsah skrátene.

Základnou bunkou (problémom), vývoja celosvetovej spoločnosti je Bezprácny Zisk, ktorý sa v každej spoločensko-ekonomickej formácii (od otrokárskej po socialistickú) prejavoval v inej forme a spôsobe získavania. Jeho účinok na spoločnosť je vždy negatívny, a preto pokiaľ sa neodstráni, spoločnosť nedosiahne kvalitu svojej základnej jednotky HOMO SAPIENS.

Pre slepých a hluchých politikov a ekonómov:

Socialistický štát slúži národu, lebo nič nevlastní, len spravuje národný majetok, aby slúžil národu. Kapitalistický štát je kapitálovým vlastníkom, slúži kapitálu a hraje hazardnú hru s domácim a zahraničným kapitálom. Národ je preň len lacnou pracovnou silou, ktorú okráda prostredníctvom dekrétmi splnomocnených, finančných domácich i zahraničných korzárov z čoho berie podiely (dane).

Doporučenie.

K spoločensko-ekonomickej formácii je potrebné sa správať ako k ucelenému živému organizmu a nie ako ku smetisku dejín!!! Preto tento materiál nemal by byť posudzovaní na spoločensko-vednej platforme, ale na platforme interdisciplinárnej! Prečo interdisciplinárnej? Do diskusie treba zapojiť predovšetkým prírodné a technické vedy, ktoré pracujú metódou „základnej bunky, “ a to na samotnom vrchole poznania. Spoločenské vedy, predovšetkým makroekonómia, právo a politici pracujú takmer bigotne metódou „systémovo-sieťovou“, na priemernom (väčšinovom) spoločenskom poznaní.