Ako by sa asi dal vybudovať raj na zemi?

Keď sa pozriem do vlastnej minulosti, dnes som úplne iný, než akým som býval pred takými 10 – 15 – 20 rokmi. Samozrejme, ani zďaleka nie dokonalý, ale podarilo sa mi zmeniť mnohé nesprávne názory a náhľady na život a zároveň odstrániť veľa chýb, s ktorými som vtedy neúspešne zápasil.

Lebo hoci som sa dosť intenzívne snažil svoje nedostatky nejakým spôsobom odstraňovať, neustále opäť vyvstávali a ja som bol z toho už zúfalý.

Avšak až do chvíle, kým sa mi nepodarilo objaviť jedinečný a výnimočný spôsob, akým možno na sebe úspešne pracovať a posúvať sa neustále nahor. Ten „zázračný“ spôsob spočíva v bdelosti nad čistotou vlastného cítenia a myslenia. Doslova objavom bola pre mňa nesmierna múdrosť, skrytá v dvoch krátkych vetách: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Tým založíte mier a budete šťastní.“

V tomto, úplne jednoduchom princípe, je skrytý vzostup každého jednotlivca a jedine prostredníctvom neho sa je možné postupne zbaviť všetkých svojich chýb. Je to naozaj prostá a jednoduchá cesta k Svetlu. Vrelo ju všetkým odporúčam.

Len si napríklad predstavme, že by nad čistotou svojho cítenia a myslenia, nech už je to v práci, spoločnosti, alebo v súkromí, začali dôsledne bdieť všetci ľudia bez rozdielu. Či už politici, podnikatelia, bankári, lekári, právnici, policajti, atď. Možno za rok by sme tu mali raj na zemi. Vari to nestojí to za úvahu?

Avšak v dnešnej dobe zložitých riešení, keď sa zdajú byť najmenej pochopiteľnými tie najprostejšie veci, si iste mnohí položia otázku, akým spôsobom vlastne dodržiavať spomínanú čistou vlastného vnútra. Jednoducho povedané: Ako na to?

Keď sa teda človek začne vážne snažiť o dodržiavanie čistoty svojho myslenia a cítenia, robí spravidla jednu veľkú chybu, ktorú som robil aj ja sám. Snaží sa to totiž doslova vynútiť kŕčovitým rozumovým úsilím, pretože práve rozum tvorí u všetkých ľudí dneška dominantnú zložkou ich osobnosti. Podobné, kŕčovité rozumové sebapozorovanie nie je však tou správnou cestou, pretože nie je prirodzené a chýba mu potrebná spontánnosť a bezprostrednosť.

Správny spôsob je úplne iný. Spočíva v úprimnom, vážnom a hlbokom príklone k dobru. K dobru, ktorému sa od tohto momentu budeme snažiť slúžiť v celom svojom nasledujúcom bytí.

A ak bude toto rozhodnutie naozaj pevné a trvalé, vychádzajúce až z najhlbšieho vnútra, práve ono, jedno z našich najzásadnejších životných rozhodnutí, bude mať schopnosť prežiariť celú našu osobnosť až do takej miery, že všetko, čo od tejto chvíle vytvoríme, to znamená, každý cit a každá myšlienka, bude iba dobré, krásne a ušľachtilé.

Takýto je teda správny a prirodzený spôsob dodržiavania čistoty myslenia a cítenia, ktorú si nemožno vynútiť kŕčovitou rozumovou snahou.

Zmienený spôsob nám dokonca umožní vycítiť, spoznať a potrieť všetko zlé a nesprávne ešte skôr, ako sa to bude schopné sformovať do konkrétneho citu, alebo myšlienky.

Ak teda v tejto snahe človek vydrží, môže bezpečne kráčať k Svetlu a to bez ohľadu na mieru svojich intelektuálnych schopností, bez ohľadu na súčasné vierovyznanie, bez ohľadu na rasu, alebo národnosť.

Lebo zo Svetla nie je kladený dôraz na naše intelektuálne schopnosti, ani na príslušnosť k jednotlivým náboženským systémom a už vôbec nie na našu rasu, alebo národnosť. Zo Svetla je kladený dôraz iba na mieru čistoty vnútorného života ľudského jedinca, z ktorej sa potom celkom logicky, odvíja všetko ostatné.