Nelegálna migrácia sa nevyrieši v súčasnom liberálnom fašizme, “lebo ideológia”

Téma migrácie dorazila na Slovensko spolu s nelegálnymi migrantmi, ku ktorým sa ale slovenské orgány na ochranu ústavnosti, zvrchovanosti a obyvateľstva Slovenskej republiky vôbec nestavajú ako k niečomu, čo je nelegálne či zakázané.

Tým hamranovsko-ódorovským detinským výhovorkám nemôže veriť ani malé dieťa. Jednoducho pes je zakopaný na vrchu mocenskej pyramídy, ktorá stojí na piesku liberálnych ideológií Západu, na čele s multikulturalizmom, ktorý je len aktuálnou nadstavbou neomarxizmu – hlavnej de fakto už štátnej ideológie bruselských elít, ktoré vládnu nad svojimi členskými protektorátmi. Takže,

kým tu bude ideologická deformácia, nič nevyriešime, lebo dogmy rozdávania práv zväzujú nielen ruky polícii, ale aj politikom, štátnikom, médiám.

Preto sme svedkami v priamom online legalizácie toho, čo je opäť „akože“ nelegálne a namiesto nekompromisných zásahov vidíme vlastne asistenčnú službu polície nelegálnym migrantom. Aj to ďalšie “riešenie” je postavené na hlavu. Nijakú migráciu nevyrieši vymývanie mozgov verejnosti v prevýchove, čiže akceptovania dogiem multikulturalizmu za vlastné.

Preto ničnerobenie nemá nič spoločné ani s počtom migrantov, ani s dĺžkou hranice s Maďarskom. Príčina je v hlavách ideologických fanatikov, ktorí sedia ako žaby na prameni na kľúčových bruselských pozíciách a samozrejme aj na ich výkonných práporčíkoch, sediacich na kľúčových postoch na Slovensku.

No a na túto ideologickú operáciu sociálneho inžinierstva, ktorá pripomína riadenú výmenu obyvateľstva dozerajú rovnako fanatickí alebo finančne motivovaní aktivisti sorošovskej „občianskej spoločnosti“, čiže mimovládnych organizácií, nadácií a thin tankov v pozícii štekajúcich či bojových psov.

A podobne ako v bývalej červenej alebo hnedej totalite, ktoré živili deštrukčnou energiou systémovo podobné ideologické dogmy, sú v službách týchto deštrukčných naratívov píšuce, hovoriace či vysielajúce súčasné režimové médiá, označované aj ako „štandardné“ či mainstreamové.

Väčšina médiá je vo vlastníctve alebo pod vplyvom globálnych nadnárodných korporácií alebo miliardárov, pretože toto vzájomne výhodné poprepájanie mocenských a globálnych záujmov a ideologického vplyvu vytvorilo hybrid systému liberálneho fašizmu.

Ako vieme fašizmus/nacizmus je spojenie politickej moci riadenej ideológiou s finančným a mocenským prepojením na korporácie, ktoré slúžia výkonu politiky a ideológie.

Aj toto dnešné spojenectvo pôvodne ultraľavičiarskej ideológie neomarxizmu a miliardárskej pravice má spoločného menovateľa – globálna moc, kde bude spokojný aj „kapitál“, ktorý si všetko nakoniec privlastní (a ľudia budú vraj šťastní, lebo nebudú mať nijaké starosti o majetok), aj „súdruhovia“ ideologickí fanatici definujpúci sa ako ako “kultúrni komunisti Západu”, lebo tento spoločenský hybrid väzenského gulagu bude fungovať podľa ich ideologického nastavenia.

Bývalé totality 20.storočia a tá súčasná 21.storočia majú spoločný nástroj propagandy aj jej totožného obsahu a zamerania – presviedčať ľudí, že to robia v ich mene a pre blaho všetkých, čiže pre “budúcnosť”… kde už nebude sloboda jednotlivca, ani sloboda národa.

Hlavným motorom zla sú tak ideologické koncepty, ktoré pôsobia ako krk, na ktorom je posadená mocensko-finančno-(vojensko)priemyselná hlava tohto liberálno-progresívneho fašizmu.

Kto tieto funkcionality a naoktrojované nové zákonitosti podriadiť sa totálne ideologickým naratívom pod krycou plachtou akože ľudskoprávnej agendy a lprogresívneho iberalizmu nevidí a nepozná, nemôže ani nič urobiť pre vlastných občanov s nelegálno/legálnou migráciou, ani väčšinou ďalších negatívnych javov tak ako tomu bolo počas éry nacizmu či boľševizmu/komunizmu.

Toto strnuté uhrančenie dobre vystihol Glen Greenwald, americký investigativny žurnalista a spisovateľ: “Problém je v tom, že predpokladom je, že už nemáte pravdu, nezávislú od ideologického pohľadu”.

Aj preto je historické poučenie jasné: neexistuje nijaká „dobrá“ ideológia, lebo všetky sú zlé a všetky nakoniec majú gravitáciu k nastoleniu totalitného režimu s totalitnou poslušnosťou a vyznávaním jediného postoja.

Zrozumiteľná by mala byť aj historická paralela:

tento zhnitý systém sa nedá reformovať, musí sa buď poraziť alebo sám padnúť. Preto progresívci ľuďom podsúvajú „dosť bolo minulosti“, lebo z jej poučenia majú najväčší strach, že ich rozumní, skúsení a múdri ľudia odhalia skôr, ako sa stihnú chopiť moci a nastoliť tú svoju.

Zachrániť spoločnosť preto môže len silná viera v Boha a rázna vlastenecká politika, ktorá sa radikálne, principiálne a legálne postaví v duchu I. článku Ústavy Slovenskej republiky proti šíriteľom aj šíreniu ideologických dogiem, ktoré rozvacajú rod, rodinu, národný štát, tradičné duchovné hodnoty a klasickú demokraciu ako vôľu väčšiny ľudu. Pretože oni, aj ich názory,  sú stále v menšine.

Preto nadišiel čas ukázať prstom, kto sú najväčší súčasní politickí zločinci, ktorí nám síce sľubujú, ale v skutočnosti berú našu budúcnosť, slobodu a demokraciu. Záleží len na nás, či si ich necháme zas zobrať.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa analýzami, mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Pôsobí ako podpredseda Politických väzňov ZPKO, mimovládnej organizácie združujúcej bývalých politických väzňov z éry totalitného režimu (1948-89). Pôsobí ako predseda Odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika.