Na Pročka – slovenského politického šaša nemá ani brazílska futbalová hviezda Neymar.

Chlapi sa určite pamätajú na Majstrovstvá sveta vo futbale, keď po prvý raz zahviezdil Brazíčlan Neymar. Jeho herecké výkony s bolestne vyzerajúcimi výkrikmi a skrivenou tvárou po zákrokoch, keď sa o neho len šuchli a on už nevidel inú možnosť pri strate rovnováhy ako padať. Mnoho ďalších futbalistov od neho získalo návod ako ovplyvniť rozhodcu, ak stratia loptu v čistom súboji. Pri zákrokoch sa nesprávajú ako chlapi, ale ako malé deti. Každý jemný dotyk prstov pri hlave po reakcii vyzerá ako náraz do buldozéra. Ešte počas pádu na zem srdcervúco zarevú, metajú so sebou sťa epileptici, ako keby im mína odtrhla nohy ale aj zavýjajú a po páde sme svedkami novodobej kotúľovej gymnastiky a herecky skrivenej mimiky tváre. Po dvoch minútach ošetrovania zázračne vstanú bez stôp na tvári a behajú ako srnky a hrajú zase ako stomiliónoví futbalisti. Sám som hrával 13 rokov futbal, a súboje boli vtedy oveľa tvrdšie a pravidlá laxnejšie, ako dnes, keď sú hráči sledovaní kamerami, ktoré im nezmyselne dokazujú z blízka skutočné fauly i nastrelené ruky v pokutovom území. Je až smiešne sa pozerať, ako si dávajú obrancovia ruky do zadu a hrajú sa na zatknutých a pritom často strácajú rovnováhu. A to len preto, aby ich šikovný útočník z dvoch metrov netrafil do ruky, ktorou by nemali čas reagovať a uhnúť strele a rezultoval by z toho pokutový kop a minimálne žltá karta. Je to naozaj choré pravidlo dnešného futbalu. Počas toho, čo som hral futbal, rozhodcovia nepískali z blízka nastrelenú ruku . Asi by bolo najlepšie, ak by všetkým hráčom prirodzené súčasti tela – ruky usekli a nevideli by sme jedenástky na základe čudesného pravidla.

Ale vráťme sa k Neymarovi. Myslím si, že by mal chodiť na školenia k bývalému televíznemu šašovi a dnes politikovi Pročkovi, ktorý je v simulovaní absolútna špica. To, čo nám povajcovo predviedol, je ukážkou toho, ako dokážu politici z každého exkrementu všetko do maxima nafúknuť a upliesť dokonalú lokomotívu, len aby boli stredobodom pozornosti a ako chudáčikovia umelo zarezonovali. V Lučenci Pročka doslova vyvajcovali. Nemyslím tým slovo sterilizovať, ale to ako mu pridali na hlavu vajíčkové jarmulky. A vraj, ako nám povedal s päsťou (Len si pomýlil čapnutie vajca s úderom päsťe!!!), až mal belmo pred očami. Na videu to veľmi zle zahral a hneď z belma začal reagovať presne ako chcel. Nuž, výkon hodný Oscara, pardon pomýlil som si ocenenia, samozrejme Maliny. Rozmýšľam, či to vajce bolo z keflarových vlákien, oceľové, kamenné, alebo slepačie. Politik musí zniesť paradajku, či vajce, pokiaľ ho nedostane do oka. A vajcoaktéri si dali záležať na presnosti, tak mu čapli vajíčko priamo na hlavu a druhé z blízka rovnako zažltkovalo jeho šediny. Nuž a rozmýšľam, čo za doktora stanovil diagnózu pohmliaždená hlava a problémy s krčnou chrbticou a šašo sa objavil s nadmieru hrubým, možno aj dvoma na sebe šašovským na bielo svietiacimi goliermi. Ešte mu chýbala na nich okrasná obruba ako v rozprávkach. Vraj má problémy s krčnou chrbticou. Neviem, či si Pročkov lekár, ak sa vôbec taký našiel, nevšimol, že jeho pohmliaždená hlava nevznikla v Lučenci, ale má už dlhotrvajúce stopy a chrbticu vrátane krčnej si pokrivil už dávno. Teraz som si prečítal v najnovšom článku v  Hlavných správach, že lekár v Lučenci mu odmietol dať správu, pretože si okrem škrabanca žiadne zranenie nevšimol a golier si Pročko kúpil sám. 

Postavenie strany OĽaNO pred voľbami je nelichotivé. Pohŕda nimi za ten doslova „bordel“, čo na Slovensku narobili s honbou na „čarodejnícky“ SMER, vyše 90 % národa. Dokumentoval to aj mestský policajt, ktorý nemal prečo zasahovať za vajíčka na hlave politika. Pročko ako poslanec je veľmi dobre platený z našich daní a musí takéto prejavy zo strany nespokojných občanov strpieť a nie sa vyhrážať trestnými oznámeniami. Možno sa Pročko po tejto príručke už do volieb nikde neobjaví a ak, môže si nakúpiť papriku i škrabku a potom tie paradajky a vajcia zo seba zoškrabávať a uvariť si dobré lečo. A potom sa môže pýtať: „Urobím si lečo. A vlastne prečo?

Pavel Jacz