„Progresívne“ zaumný Spišiak? Čo mal s mafiou a komu vlastne slúži ako bezduchá bábka…

   Každý kto je len trochu v obraze musel byť nutne šokovaný, keď sa bizarná postava insitného policajného funkcionára ocitla v košiari „progresívcov“??? Preboha, krištáľovočistí revolucionári z povolania a naša „budúcnosť“ (jednu nám už budoval Šimečkov dedo stalinskými metódami!) a takýto zjav?! Utrpel snáď nejaký úraz hlavy Šimečka III. (I. bol stalinista nasilu vlastnými súdruhmi prekabátený na disidenta, jeho syn v poradí tohto politického klanu II. bol zasa nasilu prekabátený zo športovca na spisovateľa)? Šimečkova poteminovská stranička (neskutočne nafúknuté preferencie a nulový záujem voličov naživo) má jediné plus, že o týchto nímandoch nikto nič nevie, ale práve preto si dať do košiara „progresívne“ bučiacich ovečiek tohto zjava???

   Takže, kto je to vlastne ten policajný ex-prezident Spišiak?

Katastrofiol alebo Cattani?

   No predsa rýchlokvaška z Dunajskej Stredy, kde roky nijako nezavadzal brutálnej pápayovskej mafii, ale s podporou svojho doživotného tútora sa náhle stal vice-prezidentom Prezídia PZ SR! Priam predzvesť raketovej kariéry z neznámeho na médiami (a hlavne žltou tlačou) milovaného? Že by nám to pripomínalo z klobúka globalizačného mága vytiahnuté zajace – Kisku, Čaputovú, Šimečku? V prípade Spišiaka to ktosi zahral až tak, že mu nasadil masku slovenského Cattaniho – televízneho postracha mafie. Ale len do chvíle než prehovoril. A komédia začala.

   Jaroslav Spišiak sa ako 1. viceprezident PZ SR preslávil svojimi zaumnými výrokmi typu: „Oni vedia, že prečo, aj my vieme, že prečo. Toľko stačí povedať, že my vieme, že oni vedia.“ alebo „Nebudem sa vyjadrovať, lebo zas by som bol humorný, a to nemám rád.“

   Medzi perly z produkcie Spišiaka patrí aj výrok: „My veľa vecí robíme z takých dôvodov, a preto to tak robíme, že o tom nikto nevie, prečo to tak robíme. A z taktického hľadiska, prečo je dôležité to tak riešiť. A práve v tom je tá naša výhoda, že nikto nechápe, prečo to vlastne tak robíme.“

   Naozaj ho nikto, chudáčika, nepochopil. A bolo toho viac. K jeho zbierke humorných výrokov môžeme pridať aj tie, kde naznačoval verejnosti falošnú stopu vyšetrovania. Dva mesiace po takýchto vyhláseniach bol z funkcie odvolaný a na čas odišiel aj z Policajného zboru SR

Likvidačný tandem s Lipšicom

   A toto nám o Spišiakovom ďalšom osude hovorí jediná mafiánska encyklopédia Mafia na Slovensku – stručné dejiny zla: „Po zmene vlády odišiel z polície a zamestnal ho majiteľ Slovnaftu, Oskar Világi, čo sa mohlo považovať aj za službičku lokálpatriotizmu, lebo obaja pochádzali z juhu Slovenska, premorenom mafiánskymi skupinami. Po nástupe vlády Ivety Radičovej sa stal policajným prezidentom a s pomocou ministra Lipšica doslova vyštval z polície elitných vyšetrovateľov – Lučanského, Ševčíka a ďalších do 60 vyšetrovateľov, čo ochromilo boj proti organizovanému zločinu, pretože s nimi odišli aj kontakty na informátorov a vitálne znalosti.“

   Mafia mohla oslavovať. Vďaka tandemu Lipšic-Spišiak polícia prišla o najskúsenejších vyšetrovateľov proti organizovanému zločinu, čo viedlo k diletantskému vyšetrovaniu vraždy advokáta Ernesta Valka (pri ktorej sa motal Lipšic) a v konečnom dôsledku k nástupu novej skupiny tých, čo profesionalitu zamenili za plnenie politických zakázok – čurillovcov (kde opäť nápadne figuruje Lipšic). Ich zverstvá opisuje kniha SLOVENSKO – RAJ KAJÚCNIKOV.

Od spolitizovania polície k politickým ambíciám?

   Ako sa v zmienenej encyklopédii slovenskej mafie ďalej píše: „Navyše sa Spišiak musel Lučanskému so Ševčíkom pred súdom ospravedlniť za výroky, ktorými ich vyštvanie z PZ SR zdôvodňoval. Za krátku dobu fungovania Radičovej vlády sa Spišiak opäť zviditeľnil “zaumnými“ výrokmi a veľmi podozrivým nezáujmom o vyšetrenie bašovania mafiánov na jeho pôvodnom pôsobisku na juhu Slovenska. Verejne tým dával signály, že ho nezaujímajú tamojšie masové mafiánske hroby, na ktoré vtedy upozorňovali médiá. Po páde Radičovej vlády opäť odišiel z najvyššieho policajného postu do civilu. Do tretice sa o osem rokov vrátil po nástupe bizarnej “selfie-vlády plagiátorov“ Igora Matoviča, ako poradca ministra vnútra Mikulca. Vehementne sa pustil do prípravy policajnej reformy, v ktorej už raz, pred rokmi, zlyhal. Generál Lučanský varoval pred politizáciou polície, na ktorú vzápätí doplatil nielen dobrovoľným odchodom z polície, ale aj absurdným obvinením a uvrhnutím do zámerne krutej väzby, kde po dvoch týždňoch za nevyjasnených okolností zahynul.“

   O tom neslávnom bašovaní Spišiaka ako prezidenta PZ SR hovoria bývalí elitní policajti zo  špeciálneho vyšetrovacieho tímu zločinov Černáka, ktorý „za zásluhy“ Lipšic rozpustil a Spišiak ich následne potupne vyhnal z Policajného zboru. Medzi iným tak zmaril aj to, že sa mafiánsky boss Sátor nevydal polícii, ako plánoval, ale bol zavraždený vlastnými. Možno priveľa vedel a hrozilo, že pôvodným vyšetrovateľom povie o tom ako tak nápadne rýchlo zbohatol Spišiakov doživotný dobrodinec, ktorý dostal Spišiaka presne tam, kde mohol Sátora najlepšie umlčať? Viac sa dozviete v najnovšej e-knihe  „Mikuláš Černák prehovoril? Fakty kontra mýty“.

   A čo teda robí Spišiak v Šimečkovej potemkinovskej PS? Hanbu, ako vždy. Niekto by si dokonca mohol myslieť, že je pravzorom všetkých vtipov o policajtoch! V predvolebnej diskusii vedenej Tódovou tento insitný tvor rozvinul myšlienku, že do demokracie patrí nadvláda oligarchov nad politikmi?!!!!? A hoci Tódová je schopná každej špatnosti, toto aj na ňu bolo priveľa, tak sa pre istotu opýtala, či to myslí vážne. Až vtedy sa insitný Spišiak zháčil, ale svoju teóriu (asi s ohľadom na jeho skúsenosti s Világim?) už neodvolal. Na čo sa to teda Šimečka s takouto „všou v kožuchu“ hrá? Že by si jeden oligarcha sponzorsky priplatil toto policajné želiezko v ohni budúcej „progresívnej“ vlády? Už dokázal svojho favorita dvakrát (a s poradenstvom Mikulcovi až trikrát) nasadiť do kožucha Prezídia PZ SR. So Šimečkom to skúša znovu?