Modrooký Ježiš so zlatými vlasmi: Nie je práve teraz TEN ČAS?

Majú sa naše dejiny neustále opakovať nie vo víťazstvách, ale v prehrách? Dokedy sa budeme namiesto šírenia SLOVA navzájom prenasledovať? Lebo ak NOMEN je OMEN, podľa mena nášho národa je naším znamením SLOVO a naším poslaním je šírenie SLOVA.

Odkedy však do našich dejín vstúpil ako prvý z radu Nemcov, neslávny Viching po Svätoplukových úspechoch – keď ten vybudoval stredoeurópsku ríšu, ktorú riadil z Nitry a slovenčina sa ocitla medzi štyrmi liturgickými jazykmi západného katolíctva – všetko je inak. Viching vyhnal Metodových žiakov, a potom na jeho radu prizval nemecký cisár na pomoc proti Svätoplukovi starých Maďarov. A naša prvá slávna ríša sa čoskoro rozpadla.

Dnes, keď Slovensko nehorázne ohrozujú noví vichingovci, som akoby z ničoho nič namaľoval obraz Ježiša. A dal som mu výzor podľa svedectva rímskeho konzula Publiusa Lentulusa, ktorý písal cisárovi Tiberiusovi do Ríma toto: „V Palestíne sa objavil človek, neuveriteľne múdry muž, ktorý kriesi mŕtvych a uzdravuje chorých, má vysokú súmernú postavu, chodí bosý a prostovlasý, má vlasy zlatej farby, vysoké čisté čelo, pekné ústa a rovný nos. Ťahmi obličaja a bledomodrými očami sa podobá svojej matke, ktorá je najkrajším a najpôvabnejším zjavom, aký tam bolo možno vidieť…“

Muž s modrými očami a zlatými vlasmi skončil na kríži, a jeho posledné slová boli: „Eli, Eli, lan asab akta ni!“ Tým slovám prítomní evidentne nerozumeli. Evanjelisti Matúš a Marek ich vyložili ako – „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ – Lukáš: „Bože, odovzdávam svojho ducha do tvojich rúk!“ – a Ján: „Dokonané je!“ To však nedáva zmysel. No v jazyku našich predkov, v praslovenčine, to zmysel dáva: „Veľký, Veľký, len si osvoj/príjmi skutky naše!“ A vyvoláva to otázniky u genealogičky Sone Pekovej, či Antonína Horáka, autora knihy O Slovanech úplně jinak. Otázniky o etnicite Ježiša. Bol podľa Jozefa z rodu Dávidovho, a podľa matky Márie…?

Konštantín Filozof cítil naše poslanie, preto zapísal ako prvé slová v jazyku našich predkov: „Na počiatku bolo SLOVO, a to bolo u Boha.“ A v najstaršej európskej básni – v Proglase – spojil SLOVO, teda Ježiša, so slovenským národom. Spojil ho aj cez hlaholiku, opierajúcu sa o tri písmená: A, S, a Jať, symbolizujúce Krista, SLOVO a Svätú Trojicu.

Ak dnes sú zase vyčíňajú vichingovci, a po ich činoch by sme mohli prísť o zvyšky štátnej suverenity, pýtam sa: Nie je práve teraz NAJVYŠŠÍ ČAS, keď sa má naplniť proroctvo Jána Pavla II.: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou. Svojimi mučeníkmi, ako aj živými synmi svojho národa“?

A neplynie už aj ten čas, keď sa začínajú napĺňať slová Ľudovíta Štúra o záchrane Európy Slovanmi? Nech nám v tom modrooký Ježiš so zlatými vlasmi, pomáha!

23. 8. 2023.

Pozrite si aj video: https://youtu.be/PhdDrue91PI

Marián Tkáč