Rozdávali miliardy na klimatickom summit v Paríži. Bolo to však iba divadlo pod hlavičkou zelenej ekonomiky

22.-23. júna na summite, že bohaté krajiny idú rozdávať 100 miliárd v prospech rozvojových krajín. Dokonca rozvojové banky by dali dokopy tu až 200 miliárd

Rozvojové africké krajiny chceli aj odpustenie dlhov a rozvinuté prišli s tým, že im pomôžu tým, že si môžu zobrať viac pôžičiek. Čína, ako krajina, ktorej africké krajiny dlžia najviac tlačila na Medzinárodný menový fond (MMF) aj na Svetovú banku (SB), aby prišlo k viacerým odpusteniam dlhov, ale nakoniec pár dlhov odpustila iba samotná Čína. Čiže rozvojové krajiny musia splácať svoje dlhy aj keď majú nedostatok jedla, či iného podstatného pre život

Na summite v Paríži ponúkli Senegalu pôžičku 2,5 miliardy Eur, aby pomohli dosiahnuť cieľ 40% inštalovanej kapacity energetických zdrojov z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Je ale najväčším problémom Senegalu zelená energia? Ak majú chudobu a ich príjem je minimálny, je ich prioritou stavať zelenú ekonomiku, zadlžiť sa kvôli tomu až po uši alebo nakŕmiť deti?

Prezident Juhoafrickej republiky Ramaphosa potvrdil tu, že na nasledujúcom stretnutí BRICS je top prioritou diskusia o menách, to len na okraj. K veci summitu. V Afrike je rieka Kongo. Ramaphosa navrhol, že keď reálne chceme zlepšiť životné prostredie, stačí na Kongu postaviť obrovký mega projekt – vybudovať vodné elektrárne, ktoré by pokryli dodávku elektriny do 12-15 krajín a ekológia by sa rapídne mohla zlepšiť. Ak spravíme toto, potom si Afričania budú myslieť, že tieto summity majú význam, že sa na nich iba netliacha. Čo myslíte, priblížili sa tomuto obrovskému projektu o milimeter? Samozrejme hovoril aj o Ukrajine, o tom, že africké krajiny majú pocit žobrákov. Je nutné to zmeniť, aby aj Afrika mohla vyjadriť svoj názor. Zisk farma firiem bol vždy podstatnejší ako životy ľudí. Celé čo povedal je zaujímavé pre nášho diváka. Dozvie sa o správaní našich priateľov a spojencov oveľa viac. Pochopí časť minulosti a aj čo môžeme očakávať do budúcnosti

Prezident Kene tu navrhol, že chce fond, do ktorého bude prispievať aj Keňa, ale bude do toho potom mať možnosť aj niečo povedať. Ak sa bude prispievať do Medzinárodného menového fondu, či Svetovej banky, tak do toho kam pôjdu peniaze on nemôže nič povedať o tom rozhodujú iba akcionári teda USA a pár rozvinutých krajín. Žiadal priamo vytvorenie finančnej organizácie rovnocenných, žiadal priamo novú finančnú architektúru, kde riadenie by nebolo v rukách malej skupiny ľudí. Macron aj šéfka MMF sa pri tom usmievali a mysleli si: „Ale veď celý summit nie je o tom, že tu mi budete Afričania hovoriť čo máme robiť, ale sme s niečím prišli a vy to máte implementovať“, nuž ale akože sa zasmiali, vypočuli si to a idú svoju agendu ďalej. Lenže tá potreba Afriky tu je a keď to nepôjde takto, tak to urobia inak

Takže MMF, či SB sa prezentujú pomaly ako sväté, humanitárne, lebo všetko sa schováva za krásne ideály, ktoré končia nakoniec pôžičkou, úrokmi, zúboženým stavom populácie. Niečo vám to pripomína? Poučíme sa z toho? Poučíme sa napríklad z Rumunska, z Caucesca, o ktorom som písal tu?

Ako Nemecko „skapína“ – ťahá seba, Európu aj Slovensko k ekonomickej smrti si môžete pozrieť na našom ISOP kanále tu a tu blog. O novej oficiálnej svetovej digitálnej mene Unicoin tu. Desiatky biliónov v USA v ohrození iba z jedného podnikateľského segmentu tu.