Moderné plánované hospodárstvo a rozvoj domácich investícií je kľúčovým pre akýkoľvek dlhodobý rast nášho hospodárstva

Dlhodobo najrýchlejšie sa rozvíjajúca ekonomika sveta Čína, všetky nadnárodné korporácie plánujú svoje hospodárstvo, len my tu máme, že trh všetko vyrieši. Mantru, že štát je zlý vlastník a nevie nič robiť, plánovať tu rozširovali +30 rokov rôzne liberálne propagandistické politické spolky, ktorých cieľom bolo len a len zachovať nesvojprávny a koloniálny charakter Slovenska. Ako chcete niečo ekonomicky riadiť, keď nič nenaplánujete? Ak neviete sformulovať svoju predstavu ako chcete riadiť svoju budúcnosť? K čomu? To potom nie je riadenie, ale ako doteraz iba dostať sa k verejným zdrojom a rozhajdákať ich na všetkých úrovniach verejnej správy. Toto nie je cesta k prosperite

Liberálne floskuly máme zažité už tak hlboko, že ani pronárodní politici sa neodvážia o tom hovoriť, aby neodplašili voliča už na začiatku. Dnešnou ekonomickou mantrou, ktorú vyučujú na ekonomických školách je

1. Ako zbohatnúť

2. Ako zbohatne korporácia, pre ktorú pracujem (marketing, management, výroba atď)

Reálne, ak teda máme liberálnu demokraciu, prečo neuvažujeme, že ako zbohatne náš štát, komunita? Prečo k štátu nepristupujeme takisto ako k našej korporácii Slovákov, ktorí na tomto území žijú a chcú dlhodobo prosperovať? Prečo všetci majú prosperovať, ale „štát je zlý vlastník a hospodár“? Tieto liberálne floskuly sú vyslovene ekonomické diletantstvo. Je to preto, lebo k vláde sa vedia dostať politici, ktorí priamo hovoria, že štát nič nevie, že to nechcú robiť a my ich napriek tomu priamo volíme. Problém je, že už v roku 2020 bolo jasné, čo to za ľudia idú do vlády, ale ľudia ich aj tak volili, lebo ich opili média, presne ako sa pokúšajú aj teraz

My si myslíme, že ekonomika sa „riadi sama“, že ju riadi trh a „neviditeľná ruka trhu“. Veď to sú bludy. Nad trhom sú dávno urobené nadstavby, ktorých pôsobením je trh iba výsledkom riadenia týchto nadstavieb. Dnes skúsime trošku poškrabkať jednu, ktorú určite poznáte – investície. Investície sú jednou z kľúčových oblastí, ktoré môžu smerovať štát do chudoby, ak ich niet. Kto však rozhoduje o investíciách na Slovensku? O nevyčerpaní peňazí z eurofondov rozhodovala bábko herečka. Prečo ju tam posadili? Nie náhodou preto, aby sa veci nepohli?

Ďalšími investormi sú nadnárodné korporácie, ich majitelia, štáty a v nich ľudia, kde majú pôvod. Ako sú na tom Slováci? O čom rozhodujú? Keď sa v zahraničí rozhodnú niečo zmeniť, že naša vláda neposlúcha a začnú proti nám „ekonomickú vojnu“, tak čo s tým spravíme? Čo spravíme s tým, že v Nemecku, náš hlavný odberateľ, investor a ich vláda pácha ekonomické a sociálne harakiri?

Ak aj máme nejaký nápad a chceli by sme svoj ekonomický plán uskutočniť, tak kto nám na to požičia? Že banky, ktoré takisto vlastní niekto v zahraničí? Poznáme jeho motivácie, ak vidíme ako zdierajú Slovač na všetkom? Skúsili ste požiadať banku o úver? Ale čo je horšie, dostali ste sa do situácie, keď ste mali krátkodobo problémy a v tej chvíli banka prišla, že potrebuje vrátiť pôžičku?

Akékoľvek ekonomické opatrenia v nejakej samostatnosti a myslením na prospech štátu bude treba voliť veľmi opatrne, pretože sme stále závislí a každý hosť zo zahraničia, ktorý príde vydierať ekonomicky Slovenskú vládu má stále pádne argumenty na to, aby naša budúca pronárodná vláda skákala ako on zapíska. Nájsť v tomto rozumnú mieru bude hodne ťažké, ale západný systém skapíňa a my sa budeme musieť pohnúť a to veľmi rýchlo, lebo nás aj tak čaká kríza nevídaných rozmerov tak či tak

Potrebujeme rozvinúť Národný program podpory domácich investícií, kde by sa mali šancu uchytiť domáci z rôznych oblastí nášho hospodárstva. Podporiť start up nie len pár grošmi, ale aj ekonomickou skúsenosťou, radami, dočasným priamym zainteresovaním odborníkov do procesov. Osobitne by bolo fajn len poodstraňovať bariéry, ktoré sú v poľnohospodárstve, domácom farmárčení. Ale je záujem? Toľko by sa dalo …

No a späť k tomu plánovaniu. Samozrejme, že v prvých štádiách takéhoto systému rozumného ekonomického plánovania štátu nemôžeme ísť na úroveň starého socialistického plánu, pretože je na dnešný reálny stav nepoužiteľný, ale úroveň čínskeho ultra kapitalistického aspoň základu, či aspoň základného korporatívneho by mohol byť dobrý začiatok. Nielen na úrovni finančného vyjadrenia v rozpočtoch, ale na úrovni celkových materiálových vstupov a výstupov do a z ekonomiky v základných oblastiach ako energie, voda, plyn, ropa, počet a štruktúra našej výroby atď. Ich dlhodobý stav a vývoj cien. Faktory a elasticita rôznych efektov na našu ekonomiku. No a smer plánovania musia udať pronárodní politici, ktorí musia sformulovať čo chcú. R. Fico už začal aspoň náznakovo čo bude. Podarí sa ísť od náznakov aj ďalej?

Ako Nemecko „skapína“ – ťahá seba, Európu aj Slovensko k ekonomickej smrti si môžete pozrieť na našom ISOP kanále tu a tu blog. O novej oficiálnej svetovej digitálnej mene Unicoin tu. Desiatky biliónov v USA v ohrození iba z jedného podnikateľského segmentu tu.