Žijeme v dobe veľkej očisty, ktorú možno charakterizovať tým, že Božie Svetlo, prichádzajúce Zhora, začne robiť poriadok na zemi. A okrem iného urobí poriadok aj s našimi prianiami. Svetlo Pána totiž postupne zlikviduje úplne všetko, čo nevedie k Svetlu. A preto zlikviduje i hustú pavučinu všemožných ľudských túžob a prianí, ktoré úplne prekryli a zastreli našu túžbu po Bohu.

Lebo jedine táto túžba má stáť v každom človeku na prvom mieste. Všetky naše ostatné túžby, priania, záujmy, koníčky, sklony a snahy majú stáť až na druhom mieste. V žiadnom prípade nesmú prekrývať, zahmlievať a zastierať základnú túžbu nášho človečenstva, ktorou je túžba po Bohu tak, ako sa to žiaľ prihodilo väčšine obyvateľstva našej planéty. A stalo sa to aj napriek tomu, že nás na to upozorňuje prvé a najdôležitejšie prikázanie, hovoriace o tom, že iba Stvoriteľ samotný musí v nás stáť na prvom mieste, a že nemáme mať nijakých iných „bohov“, ktorým by sme sa klaňali.

Ale ľudia neuposlúchli a ignorovali toto upozornenie. Popínavými rastlinami svojich najrozličnejších prianí a túžob nechali zarásť elementárnu túžbu vlastného ducha po Stvoriteľovi, po Jeho Svetle, po Jeho Pravde a po jeho kráľovstve nebeskom. Tým však zišli z pravej cesty a namiesto nej sa vybrali cestou uspokojovania svojich vlastných túžob a prianí. Ony sa pre nich stali „bohmi“ a kvôli ním zabudli na jediného a pravého Boha. V tomto spočíva celá tragédia ľudstva, kráčajúceho po bludných cestách svojich vlastných túžob a prianí.

Kam nás to priviedlo a kam nás to vedie, môžeme všetci jasne pozorovať pri pohľade okolo seba. Pri pohľade na spoločnosť, na politiku i na svetové dianie. Priviedlo nás to k vojne, ktorá je zástupnou vojnou svetových mocností a hrozí, že prerastie do jadrovej konfrontácie.

A preto, ako pomoc ľudstvu, ktoré uviazlo v húštinách svojich vlastných prianí, prichádza očista zeme a v nej úder ruky Božej do všetkých ľudských prianí, nesmerujúcich ku Svetlu. Lebo sa priblížil čas, predpovedaný dávnymi prorokmi, kedy na zemi bude mať priestor už len to, čo je svetlé, dobré, čisté, láskavé, spravodlivé a pravé. Pravé, čiže duchovné, čo znamená, smerujúce k Stvoriteľovi. Čo také nie je, nebude mať viac na zemi miesta a bude z nej odstránené, ako plevy v žatve.

Čo to s ľuďmi urobí a ako sa to na nich prejaví?

Kto bol fixovaný iba na svoje priania, túžby, záujmy, projekty, snaženia a okrem nich na nič iného, ten stratí náhle pôdu pod nohami. Tomu sa zrazu zrúti svet, pretože všetko, čo pre neho niečo znamenalo náhle zhasne, ako plameň sviečky.

Ako prvé to v ľuďoch vyvolá hnev. Obrovský hnev na všetkých a všetko okolo seba, bez schopnosti hľadať príčinu v sebe samom a vo svojej vlastnej chybnej hodnotovej orientácii. Avšak prvotný, bezuzdný hnev vystrieda úplná prázdnota a apatia. Osobnosť človeka úplne vnútorne zhasne, čo sa stane jasne viditeľné vo výraze očí a tváre. Takýto ľudia budú potom pred zrakom všetkých ostatných dožívať svoj život, ako živá výstraha smrteľného zločinu voči vlastnému duchu, ktorý zabudol, že to najvyššie a najvznešenejšie v celom jeho bytí je jedine jeho smerovanie k Stvoriteľovi.

Ale bude existovať aj druhá skupina ľudí, ktorým sa síce tiež zrúti svet v podobe ich osobných túžob a prianí, avšak po ich zrútení sa v hlbinách ich duše a ich osobnosti rozhorí, spočiatku malý, ale potom stále silnejší a silnejší plamienok túžby ducha po Bohu. Túžby po Stvoriteľovi, po Jeho Svetle, Jeho Pravde a Jeho kráľovstve. Takto, z popola zmaru všetkého nesprávneho a falošne nadhodnoteného, dôjde u mnohých ľudí k duchovnému znovuzrodeniu. Kvôli týmto ľuďom a kvôli ich záchrane zo smrtiacej pavučiny ich vlastných prianí prichádza k zemi veľká očista. Veľká očista, trhajúca na kusy túto pavučinu a dávajúca tým príležitosť duchu človeka k nájdeniu a rozvinutiu jeho doposiaľ zasypanej túžby po Stvoriteľovi.

A pretože v súčasnosti stojíme krátko pred začiatkom tohto mohutného diania, každý z nás by si mal urobiť osobnú vnútornú inventúru všetkých svojich prianí. Mali by sme rozpoznať a uvedomiť si hlavne tie, ktoré v sebe staviame vyššie, ako Stvoriteľa a našu lásku k Nemu.

Poznajme ich a odsuňme ich čo najskôr až na druhé miesto, lebo inak sa nám stanú zdrojom nášho nešťastia. Lebo inak budú žiarou Pánovho Svetla bolestne vypálené a zničené, pretože nič v človeku nemá právo stáť vyššie, ako Pán.

Nie, nemusíme sa vôbec stať pustovníkmi a nemusíme sa zriekať nijakých zo svojich prianí, túžob a záujmov. Tie, ktoré sú čisté a dobré si môžeme pokojne ponechať, ale musíme ich hierarchicky posunúť až na druhé miesto. Až za Stvoriteľa a našu lásku k Nemu.

Ale pretože pre mnohých sú slová o láske k Pánovi a o jej postavení na prvé miesto našej osobnosti príliš abstraktné a nedokážu ich konkrétne uchopiť, povedzme si ešte, ako sa má táto láska prejavovať.

Láska k Stvoriteľovi sa prejavuje láskou k ľuďom. Presne tak, ako povedal Kristus: „Čo ste urobili jedinému z mojich najmenších, mne ste urobili.“

Láska k Bohu sa prejavuje chcením dobra a konaním dobra. Dobra, ktoré pozdvihuje a povznáša. Dobra, ktoré vytvára harmóniu, porozumenie a radostné spolužitie s blížnymi. Dobra, ktoré smeruje ľudí k Stvoriteľovi.

Existuje však aj pokrivené dobro, na ktoré by sme si mali dávať pozor! Je to dobro, konané vždy s nejakými postrannými úmyslami. Preto, aby sme vynikli. Preto, aby sme sa uplatnili. Preto, aby nás obdivovali. Pre politickú, alebo ideologickú objednávku. Preto, že to hovoria médiá a želajú si to mocní. A v neposlednom rade pre peniaze, reklamu a iné materiálne i nemateriálne výhody.

Skutočné dobro je však dobro, konané len kvôli dobru samotnému. Skutočné dobro spočíva v detskom, čistom, radostnom konaní a chcení dobra bez akýchkoľvek postranných úmyslov. Je to spontánny, nezištný a prirodzený prejav radostného, čistého a k Svetlu usilujúceho ľudského ducha, ktorého dobré chcenie blížnych povznáša a vedie k Svetlu.

Jedine chcenie a konanie takéhoto dobra bude v nadchádzajúcej očiste zeme vysoko vyzdvihnuté. K nemu budú žiarením Božieho Svetla okresaní tí, ktorí sa ešte okresať dajú. Preto zostávajúci čas využime zo všetkých síl na to, aby sme svoje vnútro vybrúsili ako vzácny diamant do podoby najčistejšieho jasu detsky radostného chcenia dobra, bez akýchkoľvek postranných úmyslov. Čím viac sa k tomuto cieľu dokážeme svojou vážnou snahou priblížiť, tým viac utrpenia dokážeme od seba v blízkej dobe odvrátiť.

Sláva buď Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle a dobrého chcenia, ktoré je pravým prejavom lásky k Najvyššiemu.