To, čo píšete je diabla! Takáto bola jedna z reakcií na môj článok s názvom: O ruke Pána, ktorá bije, a o jeho druhej ruke, ktorá lieči a pomáha.

   Konkrétne sa v nej hovorilo toto:

   „Vo svojom článku ste napísali, že: „Tak, ako matka dňom i nocou ochraňuje svoje dieťa, úplne rovnako bude aj bezbrehá Láska a Dobrota nášho nebeského Otca ochraňovať každého, kto sa vydá na cestu dobrého chcenia…“

   Je to však klamstvo, pretože milujúci rodič ochraňuje a stojí pri svojom dieťati za každých okolností! Aj keď opustí cestu „dobrého chcenia“, aj keď je trebárs na ceste do pekla. Lebo je milujúci rodič a všetci ostatní už jeho dieťa opustili a majú ho za vyvrheľa.

   V tejto súvislosti zacitujem slová Tomáša Halíka:

   „Ak šírime predstavu Boha, ktorý sa mstí, tak je to od DIABLA. Sv. Ignác z Loyoly, môj veľký inšpirátor, hovorí o potrebe duchovného rozlišovania: Čo v nás rôzne obrazy Boha, myšlienky, zážitky zanechávajú? Ak zanechavaju HNEV a AGRESIVITU, to nie je od Boha. Ak zanechávajú slobodu a radosť, to je Božie“.

   Toľko z reakcie čitateľa.

   Skúsme sa však pozrieť na celú vec trochu inak. Skúsme sa pozrieť nie na to, čo kto hovorí. Nech už to hovorím ja, Tomáš Halík, alebo Ignác z Loyoly. Hovoriť je totiž možné čokoľvek. 

   Pozrime sa preto nie na ľudské slová, ale na život sám, ktorý prebieha okolo nás. Môžeme v ňom vidieť situácie a momenty, vzbudzujúce  slobodu a radosť. Čiže situácie a životné prežívania, ktoré v sebe v sebe nesú pečať Božej Lásky. To je jedna strana mince. 

   Avšak druhou stranou mince je, že v živote okolo nás existujú situácie a momenty, plné bolesti a utrpenia. Môžeme vidieť neuveriteľne ťažké ľudské osudy a životné situácie jednotlivcov, ktoré sú neraz až tak ťažké, že sa mnohí pýtajú, ako to vôbec môže Stvoriteľ dopustiť? 

   Je však treba prísne rozlišovať medzi dvomi druhmi utrpenia a ťažkých životných situácií. Existuje totiž utrpenie, spôsobované slobodnou vôľou človeka a existuje utrpenie, prichádzajúce k nám z rúk Pánovej Spravodlivosti. 

   Utrpenie, spôsobené slobodnou vôľou ľudí je napríklad vojna, pretože vzniká na základe ľudských rozhodnutí. Spôsobov utrpenia, ktoré spôsobuje jeden človek druhému človeku, pretože sa tak on sám slobodne rozhodol, je nesmierne veľa. 

   No a potom je tu utrpenie, prichádzajúce k nám z rúk Stvoriteľa. Zaňho nemôže slobodná vôľa ľudí. Typickým príkladom je staroba a choroba. Len sa choďte pozrieť do rôznych hospicov, domovov dôchodcov a nemocníc na ľudí, nachádzajúcich sa v terminálnom štádiu. Neraz ich tam príbuzní odkladajú práve preto, aby vytesnili túto bolestnú realitu zo svojho života. A starí, zomierajúci ľudia, odložení v rôznych inštitúciách, aby ich utrpenie nebolo príliš na očiach, tam trpia celé týždne, alebo mesiace. Trpia psychicky i fyzicky, neraz čakajúc na smrť ako na vykúpenie. 

   Psychicky trpia svojou nemohúcnosťou a bezvýchodiskovosťou, a fyzicky trpia prostredníctvom svojich najrozličnejších zdravotných diagnóz. Posledné dni života mnohých ľudí, či už doma, alebo v nejakom zariadení nebývajú ľahké. Kto niečo takého osobne prežil pri svojich najbližších, ten bude asi ťažko spájať niečo takého s pojmami, ako je radosť, alebo sloboda. 

   A predsa takéto veci existujú a ten, kto vníma Stvoriteľa len ako Lásku musí zostať pred nimi bezradne stáť, pretože ich nedokáže nikam zaradiť. Avšak tam, kde neprichádza do úvahy Pánova Láska, prichádza do úvahy Pánova Spravodlivosť! Spravodlivosť, o ktorej hovoril Kristus v tom zmysle, že za všetky naše previnenia voči dodržiavaniu Vôle Stvoriteľa budeme musieť zaplatiť do posledného haliera. 

   Ak sa z tohto uhla pohľadu pozrieme na spomínaný príklad staroby, choroby a zomierania, ide o proces, v ktorom sa naplňuje Pánova Spravodlivosť. Je to však zároveň aj Milosť, pretože prostredníctvom tohoto utrpenia môže človek odložiť značné bremeno svojich vín a svojej karmy. A jeho duša, po vyrovnaní veľkej časti účtu voči Pánovej Spravodlivosti, sa po smrti fyzického tela bude cítiť, ako by z nej spadlo obrovské bremeno. Akoby zhodila obrovskú ťažobu a mohla začať oveľa slobodnejšie a radostnejšie stúpať smerom nahor, k Pánovej ríši Svetla. 

   Kto teda chce všade vidieť len Pánovu Lásku a odmieta jeho Spravodlivosť ako niečo diabolské, ten zatvára oči pred takou realitou, aká v skutočnosti je. Ten odmieta skutočnú realitu bytia,  formovanú za súčinnosti dvoch základných Božích princípov: Lásky a Spravodlivosti, tvoriacich jednotu. 

   Jednotu presne tak, ako je to pri každom záverečnom utrpení na konci ľudského života. Takéto utrpenie je jednak výrazom Spravodlivosti, čiže spravodlivého vyrovnania veľkej časti našich predchádzajúcich vín, pochybení a slabostí. 

   Ale toto utrpenie je zároveň výrazom Lásky  a Milosti, pretože dáva možnosť oslobodenia od veľkého množstva karmického bremena, na základe čoho môže duša po odložení fyzického tela oveľa radostnejšie a slobodnejšie stúpať do novej a svetlejšej dimenzie bytia. 

   V tomto pochopení sa nachádza pravda, nádej, radosť, sloboda, odpustenie a skutočné poznanie vecí takých, aké naozaj sú.