Pozor! Duchovné zákonitosti platia aj v politike!

Koho voliť? Túto zásadnú otázku si kládli ľudia pri všetkých predchádzajúcich voľbách a budú si ju klásť i pri všetkých voľbách v budúcnosti. Koho voliť, keď nikto z kandidátov nie je dokonalý a každý má svoje menšie, alebo väčšie chyby. A často je tých chýb a prešľapov pri detailnejšom pohľade u všetkých kandidátov tak veľa, že sú voliči nútení voliť medzi väčším, alebo menším zlom.

„Zlo je len zlo“, hovoria na to duchovne zrelší ľudia. Nech už je menšie, alebo väčšie. A toto zlo sa napokon aj tak plne prejaví, na základe čoho im vychádza, že keď nemôžu voliť naozaj dobrého kandidáta, nebudú voliť radšej nikoho. Nebudú voliť nijaké menšie zlo.

Je ale toto riešenie?

Skúsme sa na celú problematiku pozrieť z hľadiska duchovných zákonitostí a vniesť do nej viac svetla práve z tohto uhla pohľadu.

Každá politická reprezentácia, nech už je jej kvalita akákoľvek, je vždy odrazom a obrazom duchovnej kvality národa. Každý národ má na svojom čele a na svojom vrchole vždy len takých ľudí, akých si zaslúži. Takých, aká je úroveň jeho vlastnej duchovnej zrelosti. To je zákonitosť!

Lebo politik nie je človek, ktorý spadol z Mesiaca. Je to človek, ktorý vzišiel z národa. Preto je jeho osobnosť rovnako duchovne a morálne zrelá, ako väčšina jeho národa. Inak to predsa ani nemôže byť!

Takýmto spôsobom osobnosti na vrchole spoločnosti zrkadlia a odrážajú duchovno morálny stav národa. Odrážajú mieru jeho duchovnej a morálnej zrelosti. Je preto ilúziou dúfať, že voľbami sa niečo zásadného zmení, pretože vždy aj tak budeme vyberať len medzi takou politickou špičkou, ktorá zrkadlí duchovnú úroveň národa.

Veci sa však samozrejme dajú meniť a majú meniť k lepšiemu. A je ich možné zmeniť tak, že začneme meniť k lepšiemu samých seba. A to duchovne i morálne. Nie je to síce cesta rýchla, ale je to cesta jediná. Ak sa totiž v členoch národa začnú rozvíjať duchovné a morálne hodnoty, ako je dobro, spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť, úcta k ľuďom a podobne, napokon sa týmto hodnotám zodpovedajúci ľudia začnú postupne dostávať na vrchol spoločnosti. Potom nastane čas, keď vo voľbách budeme môcť voliť dobro, a nie ako dnes, iba menšie zlo.

Takto by to bolo ideálne a správne, ale žiaľ, trend je úplne opačný. Nedávno som bol v kostole a žiaľ, videl som tam posledné dožívajúce duchovné generácie. Boli tam len samí starší ľudia. Mladšie generácie tam neboli takmer vôbec. Toto je obraz žalostného duchovného stavu národa.

Kde sú mladšie a najmladšie generácie? Sú snáď v nejakých duchovne slobodomyseľnejších spoločenstvách, než sú cirkvi? Nie! Sú v obchodných centrách. Sú nalepení na obrazovkách svojich chytrých telefónov. Sú v práci, aby si zarobili na dovolenku a mohli si užívať a cestovať.

Nové generácie sa stali vyznávačmi západnej konzumnej prázdnoty. Stali sa národne vykorenenými európskymi svetoobčanmi. Stali sa ochotnými konzumentmi najrozličnejších zvrhlých sociálnych a zdravotných experimentov.

A vnútornému stavu tejto hodnotovo stratenej generácie zodpovedá vládna politická špička v Čechách i na Slovensku, ktorá je odrazom a obrazom duchovno morálnej degenerácie národa. Preto sú dnes vo vrcholnej politike takí ľudia, ktorých voliť znamená voliť medzi menším a väčším zlom.

Taká je žiaľ realita, čo ale nesmie pre duchovne zrelších ľudí znamenať, že nebudú voliť vôbec. Že keď nemôžu voliť dobro, nebudú voliť medzi väčším a menším zlom. Takýto postoj by bol absolútne nesprávny, pretože voľbou menšieho zla sa dá zabrániť rozmachu väčšieho zla a úpadok nemusí byť až taký prudký a katastrofálny.

Tým môže byť národu darovaný čas, aby sa duchovne spamätal a začal v tomto smere so sebou niečo robiť. Aby túto duchovnú zákonitosť pochopilo čo najviac jednotlivcov a svojim dobrým príkladom začali ľudí okolo seba smerovať k duchovnému prebudeniu. K odvráteniu sa od úbohých, konzumných a materiálnych hodnôt, a k preorientovaniu sa na skutočné a pravé hodnoty človečenstva. Na hodnoty Ducha, Boha, národa, citu, svedomia, spravodlivosti, čistoty a úcty k blížnym.

Jedine toto musí stáť v ľuďoch na prvom mieste a všetko ostatné až na druhom. Človek sa nemá stať pustovníkom a vzdať sa všetkých pôžitkov sveta, ale musí mať upratané vo svojej hodnotovej orientácii. Musí jasne vedieť, aké hodnoty majú byť pre každú ľudskú bytosť na prvom mieste a aké až na druhom mieste.

V súčasnosti je to však žiaľ všetko hodnotovo obrátené a zamenené. A tak to potom okolo nás aj vyzerá. V živote medzi ľuďmi, v spoločnosti i v politike. Zmeniť k lepšiemu je to možné len osobným preorientovaním sa čo najväčšieho počtu jednotlivcov k skutočným a pravým hodnotám, ktoré sú hodnotami duchovnými, pretože každá iná cesta je cestou do pekla. Je cestou k tomu, aby sa na vrchol spoločnosti a do vlády dostávali čoraz väčšie kreatúry, ktoré budú viesť národy ku katastrofe tak, ako je to dnes v Čechách i na Slovensku.

Ale pretože duchovná obroda národa je proces dlhodobejší, dovtedy je našou povinnosťou voliť aspoň tých najlepších z hľadiska súčasnej duchovnej úrovne spoločnosti, ktorú dnes súhrnne dosahujeme, a na základe ktorej sa dnes na vrchole nachádzajú takí ľudia, akí sa tam nachádzajú.

Ak sa teda dajú veci posunúť čo i len o kúsok k lepšiemu, sme to povinní urobiť. Sme povinní nerezignovať a ísť ku každým voľbám. A preto treba ísť aj teraz k referendu.